Dnes ubehlo presne 440 rokov odkedy používame gregoriánsky kalendár. 24. februára 1582 vydal pápež Gregor XIII. bulu Inter gravissimas, ktorá reformovala dovtedy používaný juliánsky kalendár. Nový kalendár mal odstrániť dva zásadné nedostatky.
Gregoriánsky kalendár dostal meno podľa rímskeho pápeža Gregora XIII. Jeho cieľom bolo odstránenie nesúladu medzi dĺžkou trvania kalendárneho a slnečného roku. Do roku 1582 v celom kresťanskom svete platil juliánsky kalendár, ktorý zaviedol ešte Gaius Iulius Caesar. On reformoval zase pôvodný rímsky kalendár najmä pre potrebu prakticky vyriešiť problém počtu dní v roku.
Jeho veľkým nedostatkom bol však výpočet, na ktorom bol založený. Oproti solárnemu roku sa kalendárny oneskoroval každoročne o 11 minút a 14 sekúnd. Keď sa každé štyri roky pridal celý deň, bolo to o 44 minút a 52 sekúnd viac ako malo byť a takto sa nový rok slávil o spomínaný čas neskôr, ako sa v skutočnosti začal. Ku koncu letopočtu robila táto odchýlka okolo troch štvrtín dňa, ku koncu 4. storočia to boli už tri dni, v 13. storočí sedem a v 16. storočí dokonca desať dní.
V čase zavedenia juliánskeho kalendára bola jarná rovnodennosť 25. marca, v roku 325 pripadla na 21. marec, čo ostal potom fixný dátum jarnej rovnodennosti. Podľa tohto dňa sa potom určila Veľká noc a všetky ďalšie sviatky. Avšak v 16. storočí pripadla skutočná jarná rovnodennosť na 11. marca a jesenná dokonca na 11. jún. Išlo o výrazný posun, ktorý sa snažili odstrániť počas celého stredoveku.
Vyriešiť sa to podarilo až v roku 1582 fyzikovi a astronómovi Aloysiusovi Liliusovi, ktorý svojim riešením odstránil hneď dva zásadné problémy – odstránil časovú odchýlku 10 dní (desať prebytočných dní sa jednoducho vynechalo a po 4. októbri 1852 nasledoval 15. október) a vymyslel riešenie, aby sa odchýlky v budúcnosti už nikdy neopakovali (zavedením prestupných rokov). Rok má v tomto kalendári dĺžku 365,2425 dňa, čím sa od astronomického roku líši iba o tri desaťtisíciny dňa. Táto chyba narastie na rozdiel jedného dňa až o 3600 rokov.
Ďalšie významné udalosti, ktoré sa viažu k tomuto dátumu:
- 1526: Vypuklo banícke povstanie v Banskej Bystrici
- 1557: Narodil sa český a uhorský kráľ a cisár Svätej ríše rímskej Matej II. Habsburský
- 1786: Narodil sa nemecký spisovateľ a rozprávkar Wilhelm Grimm
- 1918: Estónsko vyhlásilo nezávislosť od Ruska
- 1920: v Nemecku vznikla NSDAP, ktorá bola založená na antisemitskom rasizme
- 1928: narodil sa Viliam Turčány, slovenský básnik, prekladateľ a literárny vedec
- 1932: Malcolm Campbell v americkom Daytone (Florida) dosiahol na automobile Napier-Campbell nový rýchlostný rekord 408,714 kilometrov za hodinu
- 1942: začala vysielať rozhlasová stanica Hlas Ameriky
- 1955: narodila sa Steve Jobs, americký podnikateľ, zakladateľ spoločnosti Aplle Computer
- 1955: narodila sa Allain Prost, pretekár F1
- 1986: Jocelyn Bellová objavila prvý pulzar (rotujúca neutrónová hviezda)
- 1986: sonda Voyager 2 preletela okolo planéty Urán
- 2005: V Bratislave sa konal americko-ruský summit na najvyššej úrovni