Spojenie zábavy s učením. History Park nachádzajúci sa v obci Štefanová v blízkosti hradu Červený kameň je vysnívaným projektom manželov Procházkových. Vytvorili dômyselné bludisko so stanovišťami, ktoré oboznámia návštevníkov s jednotlivými historickými obdobiami. Streľba z katapultu či držanie samopalu z 2. svetovej vojny sú výnimočným zážitkom nielen pre deti, ale aj pre dospelých.
History Park je netradičný projekt. Kedy vám napadla jeho realizácia?
Zhruba pred tromi rokmi sme vedeli, že chceme urobiť niečo pre deti a s deťmi. Chceli sme zábavnou formou ukázať rôzne historické obdobia na jednom mieste. Aby to bola i pre nás zábava. Nápady prichádzali postupne pri našich debatách. Debatovali sme my dvaja sami, potom i s deťmi, s priateľmi, s rodinou. Podoba, akú má History Park dnes, sa začala ukazovať až časom.

Vedeli sme, že chceme deťom aj dospelým ukázať históriu. Lenže ako prilákať deti, keď vyjdete s pravdou von, že ide o učenie? Odpoveď na túto otázku nám dala návšteva v kukuričnom bludisku na Južnej Morave. Tam sme si uvedomili, že deti sú v bludisku šťastné. A tak bol plán na svete. Blúdiť a pritom sa niečo naučiť.
Pri návšteve History Parku často zastihneme celú rodinu. Bol to zámer?
Áno. Jeden z dôležitých cieľov projektu je, aby celá rodina trávila čas spolu nejakou zábavnou, ale aj kreatívnou formou.

Začiatky bývajú vždy najťažšie. Čo bolo pre vás najnáročnejšie?
Asi najťažšie bolo bludisko vymyslieť a naprojektovať. Nakresliť aktuálny stav starého jablkového sadu a citlivo do neho vsadiť bludisko s expozíciami. Chcelo to veľa času a rozmýšľania. Sú to veci, ktoré nevymyslíte hneď, treba sa k tomu vracať, diskutovať, vymýšľať, prekresľovať. Boli to hodiny a hodiny diskusie o detailoch. Už sme s tým asi boli i dosť otravní pre okolie a kamarátov, stále sme niečo kreslili a vysvetľovali. Bolo to náročné, lebo nikto sa na nás nebol schopný napojiť a poradiť nám. Preto sme sa z toho dosť dlho vymotávali, kým sme areálu dali dnešnú podobu.
Odkiaľ máte množstvo predmetov, ktoré sú súčasťou jednotlivých miest v bludisku?
Hľadali sme na špecializovaných eshopoch, veľa sme zháňali po bazároch. Na jednom portáli sme natrafili na slovenského výrobcu replík. Väčšie drevené a inak špecifické exponáty sme si povyrábali i sami: model katapultu, balisty, delo, hákovnicu, cepy. Poznáte to podľa toho, že také veci sa ťažko dajú zohnať. Ušili a vyzdobili sme si i jurtu, vymaľovali vlajky, povyrábali zopár kostýmov. Cez Vianoce sme „štrikovali“ s kliešťami v ruke drôtenú čapicu. Niektoré repliky sú kombinované – niečo si kúpite, zbytok dorobíte. Veľmi nás to baví, hlavne, keď si vymyslíme niečo nové, kde treba i doštudovať celý postup.

Kde ste hľadali inšpiráciu?
Môj muž pochádza z farmárskej rodiny, kde bol popri náročnej práci na farme vedený k poznaniu histórie. Od tých čias má históriu rád a sám ju vo voľnom čase študuje. Ešte nikde sme nevideli historické bludisko. V tom je náš projekt jedinečný, unikátny. Myslím, že ho smelo môžeme nazvať prototypom. Inšpiráciu nám dodávali všetky naše doteraz absolvované výlety. Vždy sa s deťmi rozprávame, čo sa im najviac páčilo a prečo. A tak sme sa snažili zakomponovať niečo i z našich potuliek po skanzenoch, múzeách, hradoch a zámkoch. Inšpiráciu hľadáme i v starých historických knihách. Tak isto radi sledujeme kvalitné historické filmy, vždy sa nám tam niečo zapáči a tak to buď vyrobíme, alebo si aspoň poznačíme do poradovníka na neskôr. Mňa inšpiroval i Don Bosco, ako sa krásne venoval celý život deťom.

Otvorené máte zatiaľ ešte krátko. Ako vnímajú projekt prví návštevníci?
Návštevníkom sa u nás veľmi páči. Vyblúdia z areálu pookriati, usmiati a spokojní. Dalo by sa povedať, že ľudia z History Park chodia nadchnutí históriou. Koniec koncov, keď už všetci návštevníci odídu, my sami sa prechádzame a kocháme tou harmóniou a scénami, čo sa nám podarilo navodiť. Bludisko vnímame ako umelecké dielo a na to sa romantik nevie vynadívať.
A neobávate sa, že vám predmety časom zmiznú?
Niekedy máme pocit, že ten strach majú za nás skôr rodinní príslušníci a kamaráti. My im vtedy hovoríme, že sa málo modlia, veď Pán Boh sa o nás postará. Takže, my sa snažíme bludisko zabezpečiť tak, aby sme sa zbytočne nemuseli báť. Raz sme si mysleli, že nám zmizol granát. Hovoríme si, Pane Bože, veď kto by to kradol, veď tu boli u nás samí sympatickí ľudia. A verte, či nie, ten granát sa našiel. To isté sa zopakovalo i s medenou sekerou. Doniesla nám ju dokonca jedna pani, že ju našla v bludisku. Takže ľudia sú v pohode. Skôr deti si častokrát neuvedomia, že až moc pracujú s vystavenými predmetmi, čím dochádza k ich poškodeniu. Preto niektoré predmety už pravidelne opravujeme.

Aké máte plány do budúcna?
Chceli by sme dopĺňať aktuálne a budovať nové expozície v bludisku. Celá história ľudstva, aj keď zameraná na strednú Európu, je kolosálny zdroj námetov. Momentálne pracujeme na zaujímavých štítoch a pavézach. Máme rozpracované i mamutie kly do doby kamennej. Ďalej by sme sa veľmi radi rozšírili s expozíciami za potok. Chceli by sme napríklad vyrobiť model lietadla Beriot XI, ktoré ako prvé letelo nad Česko-Slovenskom. Radi by sme oslovili i majiteľov vojnovej techniky a historických vozidiel, či si stroje nechcú zaparkovať u nás, pre radosť našich návštevníkov. Ale to je asi skôr vtip, takého človek nepoznáme.

Prezradíte, koľko vás bludisko stálo?
Základné materiálové náklady máme podchytené, ale to ohromné množstvo času, úsilia a nápadov, ktoré sme do tohto projektu dali, nijako neevidujeme. Takže určiť reálne náklady je dosť ťažké. Nejako sa nám nad tým nechce rozmýšľať, berte to tak, že v tomto projekte peniaze nie sú dôležité. Prvých pár rokov budeme asi v červených číslach. Veľa však závisí od marketingu. Máme spustiť veľký marketing? Sami sme sa ešte nerozhodli. V prvom rade chceme, aby History Park bol útulným, príjemným miestom, zároveň však vieme, že nie je žiadané, aby sme tam sedeli celé dni sami.
Keď sa obzrieme dozadu, myslíme si, že sme naozaj urobil kus dobrej, kvalitnej a osožnej práce. I keď skoro celá rodina na nás nechápavo pozerá, že stále nejakým rodinám ukazujeme, ako funguje kresadlo a balista. Nám to však dáva zmysel a baví nás to.
- Nikita Slovák: Keď môže mať Putin miliardovú daču so zlatými kľučkami, prečo by mal slovenský politik kempovať v stane na Šírave?
- Róbert svoje gastronomické umenie ponúka Slovákom. Čo chutí šéfkuchárovi, ktorý varil pre michelinskú reštauráciu?
- Stane sa Turecko vzorom pre slovenských rusofilov? Krajina pod Tatrami k tomu má našliapnuté, ale brzdí ju členstvo v EÚ
- Putin chce, aby bola Ukrajina pod správou OSN. Mierovú dohodu, ktorá nebude na úkor Ruska, chce uzavrieť s novou vládou
- Raz si Číňania a Američania sadnú za stôl a budú sa baviť o budúcnosti sveta. Rusko pri stole nebude, ale dobytie Ukrajiny mu tŕn z päty nevytrhne
- Nepočúvaj zlo, doruč dobro – vraví Michal, otec dvoch detí, ktorý statočne bojuje so sklerózou multiplex