Dnes má meniny: Emília
Obdobie po roku 1990 prinieslo nové možnosti, Bratislava sa otvorila turistom z iných krajín, zmenili sa jazykové skupiny návštevníkov, rozšíril sa individuálny turizmus a začalo sa sprevádzať komerčnejšie. Podnikateľská sloboda zasiahla aj profesiu sprievodcov, a tak svoje služby začal ponúkať kdekto. Helena, ktorá okrem slovenčiny sprevádza aj po rusky a maďarsky, kriticky dodáva: „Kedysi si sprievodcovia navzájom pomáhali, teraz každý v druhom vidí nepriateľa, konkurenciu.“
Bratislava sa začala prezentovať ako mesto predovšetkým pre cudzincov a plné „pascí pre párhodinových turistov“. No ako zdôrazňuje Andrea Turanská, nie je to mesto zábavných parkov, ale mesto kultúry, histórie, vzdelanosti, prírody a vďaka svojej polohe na hranici, aj veľkej pestrosti. Podľa nej prišiel po blahobyte v roku 2019, ktorý všetko zastavil, zlom a verejnosť dozrieva pre demokraciu a diskusiu, ktorá nie je vždy jednoduchá a príjemná. „Práve tento rok je tým rokom verejného hlasu. Aspoň ja to tak vnímam. Keď ide napríklad o architektúru, v diskusiách sa zamýšľame, či sme generácia „búrajúca“. Podarilo sa zachrániť zopár stavieb, podarilo sa rozbehnúť verejné diskusie, podarilo sa upriamiť pozornosť na veci, ktoré by sa diať nemali…“ Navyše Covid citeľne vytiahol do ulíc domácich, ktorí začali objavovať krásy hlavného mesta.
Katarína Králiková zo skúseností vníma, že ak turisti spoznajú dejiny Bratislavy, zanechá to v nich silnejší, krajší a nezabudnuteľný dojem. Naše mesto jednoznačne zaujme aj svojou familiárnosťou, pokojom a bezpečnosťou. Andrea Turanská vyzdvihuje atmosféru letných večerov na terasách reštaurácií či kaviarní a družné rozhovory s domácimi, ktoré si zvyknú podmaniť návštevníkov. „Ja sprevádzam nemecky hovoriacich turistov. Tí sú navyše očarení našou „voľnosťou“ a „slobodou,“ dodáva. Aj bezpečnosť je podľa nej obzvlášť dôležitá, čo možno my vnímame inak. „Naše ulice sú v porovnaní s nemeckými i rakúskymi bezpečné a nik sa nemusí báť prejsť sa mestom sám ani v noci. Výnimky sa samozrejme nájdu. Ale v Berlíne či Prahe je riziko niekoľko násobne vyššie. A to práve oceňujú turisti,“ vraví A. Turanská.