Tieto záhadné stvorenia môžu vyčistiť planétu. Pomôžu nám v boji s plastovým odpadom?

Niektorí výskumníci si však kladú otázku, či budú tieto techniky uskutočniteľné a komerčne rentabilné. „Enzýmová alebo mikrobiálna premena PET na základné stavebné prvky je zaujímavá veda a je nevyhnutné preskúmať ju. Avšak, táto technológia bude musieť konkurovať osvedčeným komerčným technologickým premenám, ktoré využívajú svetskejšie, menej vzrušujúce systémy vodného katalyzátora,“ hovorí profesor Ramani Narayan z Michiganskej štátnej univerzity.  

Francúzska spoločnosť napreduje

Najďalej na ceste ku komercializácii je pravdepodobne Carbios, francúzska spoločnosť, ktorá používa umelú verziu enzýmu, ktorý sa nachádza v komposte, na štiepenie PET.

Po spojení s niektorými zvučnými značkami v oblasti spotrebiteľských produktov, vrátane spoločnosti L´Oreal a Nestlé, nedávno oznámili, že vyrobili prvé PET plastové fľaše na svete, ktoré sú vyhotovené výhradne z enzymaticky recyklovaného plastu. A na rozdiel od väčšiny spôsobov recyklácie si enzýmy poradia s farebnými PET. „Pri tradičných metódach, ako je mechanická recyklácia, k výrobe konečného produktu vhodného pre priehľadné fľaše, potrebujete priehľadné fľaše aj ako vstupný materiál,“ hovorí Martin Stephan, CEO spoločnosti Carbios. „S našou technológiou je možné recyklovať akýkoľvek druh PET odpadu do akéhokoľvek druhu PET produktu,“ dodal.

Dvojnásobná cena za enzymaticky recyklovaný plast

Avšak, fľaše vyrobené týmto spôsobom sú takmer dvakrát drahšie ako fľaše, ktoré používajú petrochemikálie. Napriek tomu Stephan hovorí, že táto technológia má potenciál vyrovnať sa s nízkymi nákladmi tradične vyrábaných fliaš.

Doktor Wolfgang Zimmermann z Ústavu analytickej chémie Univerzity v Lipsku považuje techniku spoločnosti Carbios za sľubnú. Enzýmy podľa neho môžu byť veľmi užitočné, pretože sú veľmi špecifické. Neprekáža im kontaminácia, ak sú obaly stále špinavé. A nespotrebúvajú veľa energie. „Enzýmy by mohli mať tiež výhodu, že môžu pozostávať z malých kúskov, ktoré by mali mať nízku uhlíkovú stopu a mohli by byť mimo mestských oblastí v rozvojových krajinách alebo na odľahlých miestach,“ dodal doktor Zimmermann.  Avšak, verí, že nie sú všeliekom.

Martin Stephan priznáva, že hoci sa veci môžu zlepšiť, tak enzymatická recyklácia ma v súčasnosti len veľmi obmedzený rozsah. „Vyvinuli sme technológie len ku koncu životnosti dvoch polyesterov, čo predstavuje približne 75 miliónov ton ročnej výroby, v porovnaní s celosvetovou produkciou plastov, ktorá predstavuje približne 350 miliónov ton,“ dodal.