S literatúrou sa stretával od útleho detstva. Jeho matka písala pod pseudonymom Speranza a spisovateľom bol aj jej strýko Charles Maturin. Svetoznámeho spisovateľa, ktorý napísal divadelné hry, poéziu aj román, škandál úplne zruinoval.
Už ako 17-ročný získal Oscar Wilde štipendium na Trinity College v Dubline. Dokázal sa tam presadiť natoľko, že v štúdiách pokračoval na Oxforde. Po ukončení štúdii sa presťahoval do Londýna. Tam sa dostal do exkluzívnych kultúrnych a spoločenských kruhov. Ako predstaviteľ estetizmu sa podieľal na niekoľkých literárnych aktivitách: publikoval zbierku básní, prednášal v USA a Kanade, neskôr sa vrátil do Londýna, kde pôsobil ako žurnalista. Vďaka svojmu uštipačnému humoru, farebnému oblečeniu a zdobenému vyjadrovaniu sa Wilde stal jednou z najznámejších osobností svojej doby.
Začiatkom 80. rokov 19. storočia dotiahol svoje myšlienky o nadvláde umenia k dokonalosti v sérií dialógov a esejí, venoval sa témam úpadku, dvojakosti a krásy. Jeho dráme Salome (1891), ktorú napísal v Paríži, bola zamietnutá. To ale Wildea neodradilo a začiatkom roka 1890 napísal štyri spoločenské komédie, ktoré z neho spravili jedného z najúspešnejších scenáristov neskorého viktoriánskeho obdobia v Londýne.
Pár mesiacov pred dovŕšením 30 rokov sa oženil s Constance Lloydovou a mal s ňou dve deti. Wildovi však zásadne zasiahla do života homosexualita, kvôli ktorej si v tej dobe užil skutočne veľa trápenia. V roku 1891 sa stretol s lordom Alfredom Douglasom a stali sa milencami. Ich vzťah trval tri roky, keď ho lord Alfred opustil. Wilda v tej dobe utešoval iný spisovateľ – André Gide.
Lord Alfred z jeho života však nezmizol. V roku 1895 Wilda nahovoril, aby podal žalobu za urážku na cti na istého markíza. Narazil však na protivníka, ktorý mal dobré spoločenské postavenie. Hoci Wilde žalobu stiahol, markíz ho nechal zatknúť a polícia ho obvinila z „obscénnosti“, čo bol v tých časoch eufemizmus pre homosexualitu. Dňa 27. mája 1895 Wildea poslali do väzenia za sodomiu spolu s ďalšími mužmi. Strávil tam 2 roky pripútaný k tvrdej práci. Spoločenský škandál, ktorý jeho odsúdenie sprevádzal, ho úplne zruinoval. Prišiel o peniaze a aj o manželku, ktorá sa s ním rozviedla.
Po prepustení z väzenia okamžite odcestoval z krajiny do Francúzska a do Británie ani Írska sa už nikdy nevrátil. Zvyšok života prežil v biede. Bez peňazí cestoval po Európe, býval v lacných hoteloch a nepredstavoval sa viac vlastným menom.
V roku 1900 dostal chronický zápal ucha, ktorý prešiel do zápalu mozgových blán. Vo veku 46 rokov chorobe v Paríži podľahol.