Herectvo študuje u nás aj v Los Angeles. Annamária tvrdí, že je veľmi málo dobre napísaných ženských postáv

Talentovaná, pôvabná a skromná. To je kombinácia, ktorá predpovedá najmä v umeleckej oblasti veľkú budúcnosť. Annamária Janeková priznáva, že herectvo je náročné a niečo ju musí v živote stáť, aby bolo autentické.

Ste študentkou VŠMU na katedre herectva a venujete sa aj spevu. Pochádzate z umeleckého prostredia?

Moji rodičia majú tituly z chémie, takže nie, nepochádzam z umeleckého prostredia. Aj keď len nedávno som sa dozvedela, že dedko bol súčasťou ochotníckeho divadla a hlásil sa na prijímačky na VŠMU. Ja som minulý rok ukončila bakalársky stupeň štúdia a teraz pokračujem na prvom magisterskom stupni. Od ďalšieho semestra ma bude čakať ešte finálna veľká skúška. Rada spievam. Spev je síce medzi predmetmi, ktoré som absolvovala, ale nemám z neho diplom ani titul. Týmto by som rada pozdravila moju milovanú pani profesorku Evu Banči, ktorá ma naučila nielen techniku, ale pomohla mi odbúrať všetky bloky a doteraz ma spevácky vedie.

Pre herectvo som sa rozhodla, lebo ma absolútne fascinuje rozprávanie príbehov cez životy rôznych ľudí. Príbehy nám pomáhajú cítiť väčší pocit vzájomného spojenia. Môžu zvýšiť našu empatiu a často pomôžu posilniť naše najvyššie ideály, ako sú súcit a láskavosť. Keď sa stotožňujeme s postavami v príbehu, náš mozog údajne uvoľňuje oxytocín, hormón, ktorý poznáme ako hormón lásky a ten je dôležitý pre vytváranie puta. Takto sa dokážeme vzájomne inšpirovať, spájať, učiť.  Nie je to kúzelné?

Kto vás počas štúdia najviac inšpiroval, motivoval?

Od začiatku môjho štúdia ma veľmi ovplyvnili a inšpirovali ročníkoví vedúci Ingrid Timková, Ľuboš Kostelný a Marián Amsler. Dištančne navštevujem hereckú školu v Los Angeles, preto musím spomenúť aj mojich úžasných lektorov Lisu Milillo, Charleyho Boon a D. W. Brown.

Nedávno som vás videla účinkovať v hre Opatruj sa, Júlia! v Divadle P. O. Hviezdoslava, kde hráte manželku, ktorá trpí manželovo hrubé správanie, či dokonca tyraniu. Hrali ste to veľmi presvedčivo. Ako sa pripravujete na takú náročnú úlohu?

Pomohol mi tréning v Barín Brown Acting Studio a technika, ktorú som sa tam naučila – emotional preparation. Jedna vec je vychádzať zo seba, prežívať to skutočne, podľa metódy Stanislavského, ktorú nás na škole učia v širšom kontexte, než ako som to ja opísala dvomi slovami, ale je dôležité nestratiť seba, nech ide o akúkoľvek náročnú postavu. Možno to vyznie zvláštne, ale mám to v sebe rozdelené: súkromná (real life) Annamária je iná ako javisková (stage persona) Annamária. A stage persona zastrešuje všetky vytvorené a naštudované postavy.