Presne pred sto rokmi sa narodil legendárny český herec Josef Kemr, ktorého si môžete pamätať z filmov Na samotě u lesa, Chalupári, S čerty nejsou žerty, Marečku, podejte mi pero! alebo Šialene smutná princezná. Najradšej stvárňoval prostého človeka, výborne mu však sedeli aj komediálne postavy s kvapkou tragickosti.
Josef Kemr sa narodil 20. júna 1922 v Prahe do rodiny krajčírky a obuvníka. K umeniu ho viedol otec, po ktorom zdedil nadanie hrať na strunové hudobné nástroje. Vyštudoval Obchodnú akadémiu, popri tom však pracoval ako predavač, čašník, premietač a elektromontér. Krátko po skončení školy sa pridal ku kočovnej divadelnej spoločnosti, následne prešiel viacerými divadlami.
Prvýkrát sa pred kameru postavil ako desaťročný, kedy si za svoj herecký výkon zarobil honorár 5 KČ. Odvtedy celkovo stvárnil približne dvesto menších úloh v rôznych filmoch, ale aj mnoho významných a nezabudnuteľných rolí. Keďže mal veľmi odmietavý postoj k totalitnému režimu, bol v tom čase veľmi herecky obmedzovaný a zatlačený do ústrania.
Otvorene sa vyjadroval proti komunistom a odmietol od nich prijať titul Zaslúžilý umelec. Ústrednému výboru Komunistickej strany Československa vtedy napísal list, v ktorom stálo: „Nahý som prišiel na svet, nahý chcem z tohto sveta aj odísť. Nezvykol som si na byzantské spôsoby, aby som ruku, ktorá bije, ešte pobozkal a poďakoval.“
Až po revolúcii roku 1989 sa mu dostalo zadosťučinenia, v roku 1993 získal Cenu Thálie, o rok neskôr bol nominovaný na Českého leva. O dva roky neskôr, v januári 1995, podľahol rakovine vo veku 72 rokov.
J. Kemr bol silne nábožensky založený. Bol ženatý s herečkou a divadelnou režisérkou Evou Foustkovou. Keď v roku 1977 zomrela, prázdne miesto po nech vyplnila o dvadsať rokov mladšia Marika Skopalová, ktorá bola asistentkou réžie.