Bratia Auguste a Louis Lumièrovci mali k moderným metódam záznamu obrazu blízko odmalička. Ich otec Antoine totiž vlastnil továreň na fotografickú techniku. V nej obaja bratia, ako absolventi lyonského technického lýcea, pracovali.
Louis, ktorý bol z bratov mladší, už ako 16-ročný vymyslel nový typ fotografickej dosky. Svoje prvé neverejné filmové predstavenie uskutočnili v marci 1895, verejne až koncom decembra toho istého roku, keď v parížskom Grand Café premietli ich prvý, 48 sekundový film Príchod vlaku. Zo začiatku boli ich filmy len fotografiou na ktorej bol zaznamenaný pohyb, pričom ich kinematograf bol viacúčelovým zariadením, ktoré umožňovalo natáčať, kopírovať a premietať filmy. A hoci Max a Emil Skladanowskí uskutočnili premietanie filmu pre 5 divákov už o mesiac skôr, filmová história udáva ako prvé filmové predstavenie práve premietanie v Grand Café. Bratia Skladanowskí totiž nepremietali pohyblivý film, ale len sadu diapozitívov s nepohyblivými obrázkami.
Na prvé verejné premietanie Augustea a Louisa sa bol pozrieť aj Georges Méliès, ktorý v kinematografii odhalil nové možnosti. Zatiaľ čo Lumièrovci točili skôr dokumenty ukazujúce realitu, Méliès využil svoje divadelné a kúzelnícke skúsenosti a vniesol do kinematografie efekty, filmové triky a hraný dej. Samotní Lumièrovci svojmu vynálezu až tak neverili, Méliésa krátko po predstavení kinematografu varovali, že „nejaký čas bude atraktívny ako technická zaujímavosť, ale inak nemá žiadne obchodné využitie.“
O pár rokov neskôr, v roku 1903, vynašli bratia Lumièrovci aj autochróm (raný proces farebnej fotografie, ktorý bol patentovaný v roku 1903). Ide pritom o farebnú priesvitku. Sklenená doska je pokrytá farebnou mozaikou mikroskopických zŕn zemiakového škrobu, ktoré sú sfarbené na oranžovú, zelenú a modrú farbu a prekryté čiernobielou panchromatickou emulziou. Pri expozícii potom svetlo preniká rôznofarebnými zrnkami a po vyvolaní do pozitívu tak vznikne farebný obraz. Aparáty bratom Lumièrovým vyrábal technik a vynálezca Jules Carpentier.