Parkinson bol členom tajných organizácií aj zberateľom skamenelín. Ako prvý popísal „trasľavú obrnu“

Ilustračná snímka. Zdroj FOTO: pixabay.com

Britský lekár, chirurg, geológ, paleontológ a politický aktivista James Parkinson sa narodil 11. apríla 1755. V roku 1817 vo svojom spise ako prvý popísal chorobu paralysis agitans, teda „trasľavú obrnu“, ktorú o 60 rokov neskôr pomenovali po ňom ako Parkinsonovu chorobu. Tú si svet pripomína práve v dnešný deň.

V odbornom texte J. Parkinson popísal zdravotný stav a prejavy šiestich pacientov trpiacich touto chorobou, z toho troch vlastných. Dnes už vieme, že Parkinsonova choroba je pomaly postupujúce neurodegeneratívne ochorenie, ktoré postihuje nervový systém. Prejavuje sa typickým trasom, spomalením pohyblivosti, poruchami chôdze a rovnováhy. Ďalšími príznakmi sú poruchy správania v spánku, strata čuchu, psychické zmeny, neskôr demencia. Vyskytuje sa prevažne u starších ľudí, častejšie u mužov a postihuje asi 1 % populácie vo veku 60 rokov. Súvisí s ubúdaním nervových buniek v mozgu. Choroba je nevyliečiteľná, v súčasnosti je možné len zmierňovať jej príznaky, a to spočiatku úspešne, neskôr efekt liečby klesá.

Parkinson bol aj priekopníkom v geológii a paleontológii. Zdroj FOTO: wikipedia.org

James Parkinson však nebol len lekár, ale aj politický aktivista, ktorý veľmi intenzívne bránil práva nižších vrstiev a volal po všeobecnom volebnom práve. Bol tiež členom niekoľkých tajných organizácií, napríklad London Corresponding Society. Bol aj predstaviteľom katastrofizmu, ktorý tvrdil, že kľúčovými silami geologického a biologického vývoja boli veľké pohromy.

Bol však aj veľkým priekopníkom v oblasti geológie a paleontológie a zberateľom skamenelín. V roku 1807 založil s Humphrym Davym Geologickú spoločnosť v Londýne. Okrem Parkinsonovej choroby je po ňom pomenovaných aj niekoľko vymretých organizmov: amonity (vyhynuté hlavonožce) Parkinsonia parkinsoni, ľaliovka Apiocrinus parkinsoni (ostnatokožce), lastúrnik Rostellaria parkinsoni a palma Nipa parkinsoni.

Ďalšie významné udalosti, ktoré sa viažu k dnešnému dňu:

  • 1241: odohrala sa bitka pri rieke Slaná, v ktorej Mongoli porazili uhorskú armádu
  • 1792: bola vo Francúzsku vynájdená gilotína
  • 1919: bola založená Medzinárodná organizácia práce
  • 1945: oslobodenie Martina ukrajinskou a rumunskou armádou
  • 1945: americká armáda oslobodila koncentračný tábor Buchenwald