Nakoniec sa stalo to, čo nikto nečakal. Predsedníčka Snemovne reprezentantov Kongresu USA Nancy Pelosiová predsa len zavítala v sprievode ďalších piatich kongresmanov na Taiwan, ktorý sa oficiálne nazýva Čínska republika. Pevninská, t.j. Čínska ľudová republika tú druhú, malú Čínu (tá je zhruba o tretinu menšia ako Slovensko) považuje za vzbúreneckú provinciu a jednoznačne trvá na zjednotení pevniny s týmto ostrovom. Keď niekto povie skrátený názov „Čína“, nikto nepomyslí na Taiwan, ale práve na tú prvú, veľkú Čínu.
Riskantná cesta ku znovuzjednoteniu
Jedinou prekážkou pre tento cieľ s názvom “politika jednej Číny” sú USA. Je prinajmenšom zaujímavé, že Washington Taiwan ako samostatný štát prestal uznávať už koncom 70. rokov a formálne pristúpil na politiku jednej Číny, ale ani náznakom neupustil od zámeru ostrov pred Čínou vojensky brániť, čo by znamenalo ozajstnú svetovú vojnu. Nebyť americkej zanovitosti, Peking by s Taiwanom zrejme vôbec nemal problémy, zhltol by ju asi rovnako ľahko ako pes malinu. Rusko by mohlo po svojom ukrajinskom debakli len ticho závidieť. Prečo USA tak trvajú na tom, že Taiwan nedajú?
Nepochybne preto, že Čína vznáša nároky aj na územia alebo pobrežné vody iných štátov a kapituláciu Američanov v otázke bezvýznamného Taiwanu by si Peking vyložil ako slabosť. „Amíci“ tu neobhajujú len záujmy Japonska, svojho blízkeho spojenca, ale paradoxne (okrem iných) aj Vietnamu, ktorý ešte ako Severný Vietnam s masívnou pomocou Číny a ZSSR proti nim bojoval, keď USA bránili Južný Vietnam.
Pelosiová na Taiwane a čínske varovania
Návšteva najvyššej kongresmanky vyvolala v Číne hnev sprevádzaný vyhrážkami na adresu USA, hoci prezident Joe Biden s krokom prvej dámy Kongresu a svojej straníckej kolegyne nesúhlasil. Nakoniec však akoby mávol rukou s odôvodnením, že „máme demokraciu“. Túto političku americké republikánske médiá, napr. American Conservatives alebo Patriot Examiner neznášajú, často napríklad karikujú jej tvár.
Zastávka Pelosiovej vyvolala kritiku aj v iných západných médiách. Zahráva si údajne s ohňom a išlo o nepotrebné gesto na zbytočne vysokej úrovni. Šéfka Dolnej snemovne nie je totiž len tak niekto. Po prezidentovi Bidenovi a viceprezidentke Kamale Harrisovej je treťou najdôležitejšou osobnosťou v americkom mocenskom rebríčku. Teoreticky by v prípade náhleho úmrtia oboch mohla dočasne, teda do volieb, prevziať funkciu prezidenta.
Vyhrážky zo strany Číny
V reakcii na návštevu Čína obratom pohrozila, že tento akt bude mať „všetky možné dôsledky“. Kedysi sa čínske vyhrážky brali na ľahkú váhu. Keď americké stíhačky začali v 50. rokoch minulého storočia strážiť taiwanské úžiny, Peking začal chrliť „vážne varovania“, ale tie boli na dennom poriadku, bez akýchkoľvek dôsledkov a stali sa terčom posmeškov. Nakoniec „vážne varovania“ Američanom prestal svet počítať. Len v rokoch 1958 – 1964 ich Čína vydala okolo 900!
Lenže to bolo dávno. Čína nahradila Rusko v globálnom bipolárnom dvojzáprahu a vážne varovanie v roku 2022 znamená niečo iné ako vážne varovanie pred šesťdesiatimi rokmi. Napriek tomu svet môže pokojne spať, USA sa zrejme nechystajú nechať Taiwan padnúť a Čína prejavuje v svojej zahraničnej a vojenskej politike neporovnateľne väčšiu zodpovednosť ako Rusko.
Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik