Známa herečka otvorene o sexuálnom obťažovaní a zneužívaní: Hanbila som sa o tom hovoriť

Ste nepochybne krásna žena, stretli ste sa počas vašej kariéry s niečím podobným?  

Jasné, že áno. Stretávam sa s tým každý deň, ale dnes sa s tým už viem vyrovnať a musím povedať, že je to veľmi nepríjemné. Idem napríklad po ulici a ľudia si dovoľujú mať oplzlé gestá alebo mať poznámky o tom, čo by mi alebo ako urobili. Je to naozaj zvrátené. Pretože ak je žena pekná, takto sa to jednoducho nevyjadruje, sme a žijeme v civilizovanej spoločnosti. 

Ako by sa tomu malo podľa vás predchádzať?   

Ja si myslím, že v prvom rade by sme mali vzdelávať rodičov, aby rodičia vedeli, že sa to deje. Pretože aj keď dieťa nájde odvahu a naznačí niečo rodičom, rodičia by mali deťom dôverovať a nezľahčovať situáciu a pátrať po príčine.     

Ľudia vás majú radi, o tom svedčia aj ich rýchle reakcie na Vašu debatu. Aké ste mali pocity, keď sa Vám začali zverovať so svojimi príbehmi?   

Na jednej strane som vďačná za dôveru a otvorenosť, ktorú ku mne majú, že mi dali zvolenie zdieľať ich príbehy, ale na druhej strane mi bolo smutno, že tak veľa ľudí už dopredu hádže flintu do žita, pretože naša spoločnosť nie je nastavená tak, aby týchto ľudí chránila dostatočne. Veľká debata sa spustila ohľadom obliekania sa dievčat. To ma teda zarazilo, toto je tá príčina? Tak potom nepredávajme sukne, ak je to takto… Ak nie, tak sa zamyslime a vychovávajme chlapcov, synov, mužov. Nastoľujme témy, aby sa v domácnostiach o tomto rozprávalo, vysvetľovalo, formulovalo. Rozprávať sa o týchto témach je pre mňa strašne dôležité.           

Zverujú sa Vám ľudia často?

Viete, ja sa často vyjadrujem k nejakým problémom a pod mojimi príspevkami občas vznikajú debaty. Áno, ľudia mi píšu svoje názory a ja s nimi rada polemizujem. Na toto by podľa mňa mali slúžiť sociálne siete, aby sme komunikovali. Nie, že ja sa tu ukážem na pláži a vy sa iba dívajte. Nie, chcem, aby bola medzi nami vzájomná interakcia.      

Mnohí ľudia zažívajú obrovskú traumu, dokonca aj keď sa rozhodnú povedať svoj príbeh. Stretnú sa s nepochopením, ohováraním, dokonca aj s tým, že si vymýšľajú…

Presne, je to tak. Bohužiaľ.

Zuzka, zaradili by ste túto tému aj do škôl?

Určite. Vyzvala som aj Branislava Gröhlinga, čo by sme s tým mohli urobiť, pretože deti musia mať informácie, aby vedeli, čo je dobré a čo je zlé, aké sú hranice.

Ste známa tým, že vždy a rada ochotne pomôžete, či už slovom alebo skutkom. Čo by ste poradili, ženám, ale i iným, ktorých postihol podobný osud?

Myslím si, že je veľmi dôležité, aby mali, alebo si našli niekoho, kto dokáže tieto veci pochopiť. Častokrát obeť zostane paralyzovaná. A keď nájdu niekoho, kto ich nesúdi a niekoho, kto k nim má empatiu, potom sa im uľaví.