Dnes má meniny: Klement
Je potrebné, aby zmena začala práve od nás?
S tým plne súhlasím. Zmena by mala začať od nás. To, čo chceme vidieť vo svete, to by sme mali začať robiť najskôr my vo svojom osobnom živote. Ak si prajem vidieť vo svete šťastnejších a naplnenejších ľudí a vďaka tomu krajšie vzťahy, musím byť najprv šťastná a naplnená ja, aby som túto energiu mohla šíriť ďalej. Často počujem vety ako – kedy sa už konečne vo svete zmení toto a kedy tamto. Ale tá osoba nič z toho, čo by chcela vidieť vo svete, nerobí. Nič sa nestane samo, to my sme sami zdrojom zmeny.
Stále počúvame, že všetko treba robiť s láskou, pomáhať, byť milí, ale ako? Ako sa vyrovnať so stresom a nevybuchnúť?
Toto je jedna z tém, ktoré som dlho riešila. Vždy som bola dobrý poslucháč, čo ma časom priviedlo do vyhorenia v medziľudských vzťahoch. Pretože som sa postupe cítila byť zahltená problémami iných a mala som pocit, že som ako bútľavá vŕba. V mojom prípade pomohlo to, že som začala s ľuďmi otvorene komunikovať o svojich pocitoch. Spočiatku to bolo také kostrbaté a ja som často reagovala hnevom, pretože za tie roky sa toho vo mne veľa nazbieralo a potrebovalo to zo mňa vyjsť. Tak sa stalo aj to, že som občas vybuchla. Ale dnes svoje pocity komunikujem umiernene, ale autenticky, nepotláčam sa.
Ako sa nestať otrokom, spovedníkom iných, pretože to strašne vyčerpáva, ako si určiť hranicu tak, aby neprišlo k ďalšiemu narušeniu vzťahov?
Jednoducho si nastavujem hranice tak, že ak cítim, že niekto sa so mnou stretáva len preto, aby si mal kde odložiť svoj batoh plný ťažoby zo života, tak poviem tej osobe, ako sa z toho naozaj cítim, a to bez servítky. Napríklad: som veľmi rada, že mi dôveruješ a zveruješ sa mi s tvojimi obavami a problémami, veľmi rada ťa vždy vypočujem, ale tak sa mi zdá, že ja ako človek ťa nezaujímam a náš vzťah nie je vyrovnaný a cítim sa vyčerpane. Toto dokáže často situáciu radikálne zmeniť, pretože otvorené zdieľanie svojich pocitov okamžite zmení dynamiku vzťahu.
Je pravda, že práve vzťahy s rodičmi, nás do veľkej miery ovplyvňujú?
Vzťahy s rodičmi nás ovplyvnili do nášho života asi najviac. To, v čom vyrastáme, je taký príklad toho, ako potom žijeme svoj ďalší život. Ak sme vyrastali v prostredí, kde sme nepoznali zdravé vzťahy, úprimný záujem o naše pocity, alebo si rodičia nikdy neprejavovali lásku v zdravej forme, často môžeme mať v dospelosti problém nadviazať kvalitný a harmonický vzťah. Každý vzťah nám však pomáha ukazovať to, čo v nás potrebuje byť videné a uzdravené. Rodičia nám odovzdali určitý model správania sa, ale my môžeme tento model meniť podľa toho, čo si v živote vyberieme. Máme možnosť sa zbaviť programov, ktoré nám bránia žiť šťastný život, a to aj napriek tomu, čo nám odovzdali v detstve. Okrem toho si myslím, že tu funguje aj princíp – najprv musíme zistiť, kto nie sme, aby sme vedeli to, kým sme. Najprv musíme zažiť to, čo nechceme, aby sme zistili, čo naozaj chceme. Že musíme zažiť aj nelásku, aby sme zistili, čo naozaj láska je. A to je jednoducho cesta životom a sebapoznávanie sa.
Ako by mala prebiehať naša zmena, premena, aby sme cítili pokoj, vyrovnanosť a pocit z dobrých vzťahov, bez výčitiek svedomia?
Cesta je pre mňa len jedna – otvorená a jasná komunikácia. Žiť autenticky a otvorene hovoriť o svojich pocitoch. Myslím si, že žiadna téma by nemala byť tabu. To, čo je potláčané a skrývané, tam bývajú často tie najväčšie zranenia. Takže naša zmena by mala prebiehať v tom, aby sme sa naučili vlastnej sebahodnote a nebáť sa komunikovať. Ak skutočne milujeme samých seba, tak nemáme strach, ako nás prijmú iní a nepotrebujeme sa zavďačovať a hovoriť len to, čo pôsobí dobre.