Dnes má meniny: Klement
Stará múdrosť hovorí, že naše vzťahy by mali byť bezpečným nebom, nie bojovým poľom. Preto sme sa s terapeutkou holistickej medicíny Reou Molnár pozreli na to, čo býva vo vzťahoch kameňom úrazu.
V dnešnej dobe, aspoň sa mi to tak javí, sa ľudia veľmi emočne vzdialili…
Áno, v dnešnej dobe sa stále hovorí o emočnom vzdialení sa. Ale pozrime sa do nedávnej minulosti, kde rozprávať sa o svojich pocitoch bolo absolútne tabu, či už v partnerských vzťahoch, alebo vo vzťahu rodič -dieťa. Dnes síce zápasíme s emočnou vzdialenosťou, ale mám dojem, že skôr upratujeme škody po našich predkoch. Každá doba je v niečom iná a táto nás vyzýva, aby sme našli cestu k sebe, k svojmu vnútru, tým pádom sa dokázali prepojiť aj s ostatnými ľuďmi.
Môže to súvisieť práve s našimi očakávaniami?
Postupom času som prišla na to, že žiť bez očakávaní sa nedá, ale môžeme urobiť všetko pre to, aby sme vedeli situáciu adekvátne zhodnotiť a neklamali samých seba. Medzi prijímaním toho, čo je a medzi sebapopieraním je tenká hranica. Mne osobne sa stalo, že som v jednom období podľahla dogme – nemať žiadne očakávania a prijímala som všetko, čo je. Ale zabudla som popri tom aj vnímať samú seba a to, čo mi našepkáva moje vnútro. Že som napríklad v toxickom vzťahu a moje vnútorné hodnoty a túžby som zanedbávala, pretože som si myslela, že nič nechcieť a očakávať je lepšie. Pre mňa je dôležité poznať to, čo je nereálne očakávanie a čo je hlas môjho srdca. To si vyžaduje tréning. A ako som spomenula – poriadnu dávku sebapoznávania sa.
Ako prestať očakávať?
To je celkom dobrá otázka. Myslím si, že by sme nemali prestať očakávať. Je predsa normálne, že ak som napríklad s niekým v úzkom vzťahu, očakávam, že sa bude ku mne správať s úctou a rešpektom. Ak tomu tak nie je, tak to nie je o tom, prestať očakávať, ale skúsiť sa pozrieť, kde je moja úcta a sebahodnota, ako sa správam sama k sebe a nastaviť si zdravé hranice. Každý nám svojim správaním sa niečo zrkadlí. Očakávanie úctivého správania sa voči mojej osobe od iných ma poháňa k tomu, aby som sa skrz nezdravé vzťahy mohla liečiť a posúvať vpred. Ak totiž očakávame, že stretneme vo svojom živote úctivého a rešpektujúceho partnera, tak skrz tieto očakávania máme možnosť riešiť v sebe to, čo nám v tom bráni a ako vnímame vlastne samých seba.
Aké pravidlá a postupy môžu pomôcť upraviť naštrbené vzťahy?
Pre mňa je na prvom mieste komunikácia. Hlboká a otvorená komunikácia. Taká často zasahuje citlivé miesta, preto komunikácia v medziľudských vzťahoch viazne. Pre naše ego je jednoduchšie sa uzavrieť a žiť v pevnom brnení, ale náš život tým veľmi stráda. Myslím si, že prišla doba učenia sa otvorenej komunikácii, tým pádom otvárať sa ostatným a dovoliť si prežívať naplnené vzťahy. Vidím cestu v tom, že rodičia budú svoje deti napríklad brať vážne a budú ochotní načúvať im. Takto sa nová generácia naučí komunikovať otvorene a nebáť sa prejaviť sa. Moja generácia vyrastala v takom prostredí, kde dieťa nemalo nárok na vlastný názor, tým pádom mi veľmi dlho trvalo otvoriť sa iným a nebáť sa otvorenej komunikácie. Človek sa nesmie báť toho, že ak povie, čo cíti a čo si myslí, že za to bude potrestaný alebo neprijatý. Takže si myslím, že by sme mali mať aj schopnosť druhých počúvať a mať pre nich pochopenie – vedieť sa vžiť do ich ,,kože“.