Dnes má meniny: Klement
Pre koho je vaša kniha určená?
Pre každého, kto má rád silné príbehy.
Naposledy rozpútal svojím mysterióznym trilerom Trhlina vlnu čitateľského ošiaľu Jozef Karika, príbeh bol aj sfilmovaný. Myslíte si, že aj váš román má potenciál pre filmové spracovanie?
Je to jeden z mojich snov. Pri písaní si príbeh živo predstavujem, presne tak, ako keď pozeráte film. Potenciál to má, teda aspoň v mojich očiach. Kniha zatiaľ nie je skúšaná verejnosťou. Čas ukáže.
Prečo ste sa rozhodli vydať knihu svojpomocne, nie prostredníctvom vydavateľstva?
Hneď v úvode ma odradilo vydať knihu cez vydavateľstvo. Takže som prirodzene hľadal iný spôsob a jedinou alternatívou bolo, vydať si to sám. Neznamená to, že vydať knihu cez vydavateľstvo je zlé, to určite nie, no usúdil som, že to nie je nič pre mňa. Nechcel som čakať niekoľko týždňov, u niektorých aj mesiacov, na vyjadrenie, či sa im moja kniha páči. Ak by sa aj páčila, tak oni majú svoj plán, do ktorého by zaradili tlač mojej knihy. To by mohlo trvať ďalších niekoľko mesiacov. Podpisom zmluvy by som sa upísal na niekoľko rokov a čo je podstatné, stratil by som čiastočne kontrolu. Mohli by zmeniť obálku a názov. A v konečnom dôsledku by mojou odmenou bolo len mizivé percento. Ja im rozumiem, oni znášajú všetky náklady a riziká, no som ochotný ich znášať aj ja sám.
Čo všetko je potrebné zariadiť, ak chce človek sám vydať knihu?
Najťažšie je zohnať financie, to ostatné má jasný a logický priebeh. Čiže, jazyková a redakčná korektúra, úprava textov/zalamovanie, obálka, tlač knihy – musíte sa rozhodnúť, ako má vaša kniha vyzerať, vytvorenie e-knihy (ak chcete), dohodnúť sa s literárnou distribučnou spoločnosťou, cez ktorú budete vašu knihu dostávať do kníhkupectiev. A, samozrejme, reklama. Tá je čisto vo vašich rukách. Netreba sa toho báť, nie je to náročné.
Ako vznikla obálka vašej knihy? Mali ste jasnú predstavu o tom, ako má vyzerať?
Vedel som, aké prvky na nej chcem mať. Je to dramatický román s vražedným počínaním hlavného hrdinu, čiže Macka Pú som vynechal a nahradil ho zakrvavenou čepeľou. Má to vysielať jasný a jednoduchý odkaz. A zároveň upútať. Či sa mi to podarilo, ukáže čas. Ostatné je už výsledkom “hrania” sa v programe.
Kedy ste v sebe odhalili literárne sklony? Je to váš sen, ktorý si plníte?
Asi pred desiatimi rokmi, no vtedy som len ťažko dokázal začať. Naposledy sa to o čosi silnejšie ozvalo pred rokom. Nástupom aktuálnej pandémie mi bola ponúknutá časová bublina, tú som sa rozhodol využiť vo svoj prospech a začal som písať. K môjmu prekvapeniu mi to išlo od ruky. Začalo ma to natoľko baviť, že som nedokázal na nič iné myslieť. Mal som pred sebou len jediný cieľ – dokončiť to. Tak sa dávno zabudnutý sen opäť oživil. Teraz verím, že už pretrvá a jedného dňa to bude moje živobytie.
Venovali ste sa písaniu aj počas štúdia?
Slovné spojenie: venovať sa štúdiu, by som používal veľmi opatrne. Prirovnal by som to scéne z filmu Winnetou, určite si pamätáte ako Old Shatterhand vesloval na kajaku deravom ako “ústa starej ženy” po rieke Rio Pecos. Moje štúdium bolo rovnaké. S tým rozdielom, že som nemal ani len to veslo a moje Rio Pecos malo náročnosť splavovania na úrovni čísla 6. Našťastie žijeme v modernejšej dobe a existujú záchranné kolesá, ktoré mi vždy niekto hodil, či už z ľútosti, alebo z lásky – verím, že to druhé.
Pracujete v oblasti zdravotníctva, v súkromnom sektore. Nachádzate aj v tomto prostredí nejaké podnety alebo je písanie skôr potrebným odpútaním sa od reality?
V mojej práci takéto impulzy nenájdete, je to niečo úplne iné. Áno, niekedy moja hlava potrebuje vypnúť a písanie je na to dokonalým nástrojom. No primárne, písanie je to, čo ma baví. Dúfam, že v budúcnosti to bude naopak a budem vyhľadávať relax od písania.