Ako jedna z mála ste o tejto duševnej poruche začali otvorene hovoriť a musím povedať, že ste si servítku pred ústa nedávali…
Nevidím dôvod, prečo by som niečo takéto mala robiť. Pokiaľ chceme hovoriť o destigmatizacii, tak musíme hovoriť otvorene. Napríklad zachytiť aj to, že v alkoholickom delíriu sa človek pomočí, že depresia nie je ľahká, že to nie je len melancholická clivosť, ale že ide o život.
Zaujímavosťou je, že s touto diagnózou ste zvládli dve tehotenstvá, čo je nesmierne náročné, z hľadiska hormonálnych výkyvov, ale navonok sa zdá, že ste to zvládli s gráciou. Ako to vnímate Vy?
Nedá sa to s gráciou… Mala som prepady nálad, odišla som zo zamestnania, s výchovou dcéry mi intenzívne pomáha muž. Je to ťažké a bez grácie.
Ste dnes už vyliečená alebo stále musíte byť pod dohľadom doktorov?
Za psychiatrom a psychológom stále chodím a lieky zodpovedne užívam.
Dnes je z Vás autorka, matka dvoch krásnych detí, čo si po tom všetkom, čo ste prežili, vážite na Vašom živote najviac?
Zdravie a deti. A zároveň teda, že mám zdravé deti.