Zažila dramatický útek a v USA začínala od nuly. Slovenka, ktorá ako prvá koncertovala v slávnej Carnegie Hall

Činorodá umelkyňa a univerzitná pedagogička publikovala vyše 130 článkov a esejí v zahraničných a domácich periodikách a vydala štyri úspešné knihy. Napríklad aj kapitolu v knihe Prítomnosť minulosti minulosť prítomnosti, o strážení a uväznení Dr. Milana Šimečku v roku 1979. Kniha Beginner´s Slovak (2000, 2007) bola v New Yorku vydaná už druhý raz a The Piano Interpretation in the 17th, 18th, and 19th Centuries v Jeffersone, NC, patrí k odporúčanej literatúre na amerických univerzitách. V Belgicku ako e-book vyšla kniha od prof. Dr. Jozefa Kresánka, DrSc: The Fundamentals of Musical Thinking, ktorú preložila do angličtiny. „Je to vôbec prvá slovenská kniha z oblasti vážnej hudby v anglickom jazyku, no žiaľ na Slovensku tento počin odborné kruhy nijako nezaznamenali,“ konštatuje pani Elena smutne.

Pre návrat sa rozhodla v roku 1992 najmä s ohľadom na zdravotný stav svojej mamy, ale aj kvôli dcére, s ktorou dúfala, že sa tu usadia a bude tu pokračovať v štúdiu. Najskôr začala učiť jazyky na Lekárskej fakulte UK, na Academii Istropolitane, potom klavírnu interpretáciu na VŠMU. Napokon od roku 2001 vyučovala až 17 rokov na Strojárskej fakulte STU dejiny techniky v anglickom jazyku pre zahraničných a našich študentov. Aj po návrate naďalej koncertovala na svetových pódiách a na medzinárodných festivaloch po celej Európe, Amerike, v Kanade, či Japonsku, Izraeli a propagovala novú slovenskú hudbu. Stále je koncertne aktívna i keď vzhľadom na pandemickú situáciu ťažko predvídať, ktorý z plánovaných koncertov sa naozaj uskutoční. Budúci rok by mala účinkovať na festivale v Čechách aj v San Maríne.

Vo svojej rodnej krajine nakoniec našla uznanie a slobodu, po ktorej túžila: „Som spokojná, že spravodlivosť napreduje, lebo to je moje jediné prianie – aby fungovala spravodlivosť. A tej, ako hovorí Karl Popper, pomáha stredne vyvinutá demokracia, ktorú treba strážiť, a tiež možnosť každé štyri roky opraviť chyby predchádzajúcej garnitúry a vymeniť vládu, ktorá ich robila.“ Svoju úvahu uzavrie klaviristka telom aj dušou nadviazaním na Schopenhauerovo tvrdenie, že keby bola filozofia taká ako hudba, bola by to pravá filozofia: „V hudbe niet sporov o termínoch, slovách, definíciách, o pravde, ako vo filozofii a práve. Hudba je priama, emocionálna a pravdivo (expresiou) zasahuje city.“