Dnes má meniny: Cecília
Uznávaná klavírna virtuózka, publicistka a univerzitná pedagogička Elena Letňanová je nezlomná žena, verná svojim ideálom a odhodlaná žiť v súlade s nimi. Komunistický režim ju zastavil v absolútnom rozpuku kariéry, zažila dramatický útek z krajiny, v USA začínala sama s dcérkou a úplne od nuly. Veľmi rýchlo však presadila svoj talent, vrátila sa na koncertné pódiá a viedla oddelenie klávesových nástrojov na Hudobnej katedre na Univerzite v Daytone.
Elena Letňanová sa narodila v Bratislave do vzdelanej rodiny, kde vyrastala s bratom a sestrou. Jej otec bol prvým ekonomickým riaditeľom Slovenskej filharmónie do r. 1953, organistom, skladateľom a ovládal osem jazykov. Mama bola učiteľka a doma hrala na klavíri. Hudba bola silne prítomnou súčasťou ich rodinného života. „Môj otec komponoval a hrával vždy večer na klavíri Bacha, Chopina, Francka, Bartóka, ale aj Suchoňovu operu Krútňava a ja som s ním ako 12-ročná spievala Katrenu,“ spomína Elena Letňanová. Už ako dieťa vnímala pôsobenie otca vo filharmónii, keď v tom čase pozýval do Bratislavy svetových dirigentov a interpretov z Paríža, Londýna, Budapešti. Pravdepodobne aj tieto rané zážitky prispeli k tomu, že ju k Bratislave okrem rodinných väzieb viaže aj jej celoživotná vášeň – hudba. Aj preto sa sem, napriek krivdám a bolestným spomienkam, v roku 1992 z USA vrátila.
V júli odohrala stále aktívna a mimoriadne charizmatická umelkyňa nádherný koncert pod názvom – Hudobná veľmoc Pressburg Bratislava v kostole Klarisky. „Keď si zosumarizujeme všetky osobnosti – slávnych skladateľov, interpretov a hudobníkov, ktorí sa tu narodili, pôsobili alebo koncertovali ako Hummel, Bartók, Beethoven, Haydn, Mozart, Franz Liszt a mnohí ďalší, uvedomíme si opodstatnenie tohto vyjadrenia,“ vysvetľuje Letňanová. Keď rozpráva o svojej milovanej hudbe či obľúbených skladateľoch, celá sa rozžiari. Jej vedomosti sú ohromujúce a za každým skladateľom vidí jeho osobný príbeh. „Béla Bartók tu študoval na gymnáziu a vedel veľmi dobre po slovensky, jeho mama, Paula Voitová, sa narodila v Turčianskom Sv. Martine. Dokonca aj Bachov predok Veit (Vitus), pekár, sa narodil v Rusovciach, potom žil v Bratislave na Panskej ulici. A to je úžasné, že predkovia veľkého svetového skladateľa pôvodne žili v našom meste,“ nadchýna sa.
Elena pôvodne študovala architektúru na Slovenskej technickej univerzite a láska k nej jej ostala dodnes. „Obdivujem architektúru po celom svete, obzvlášť najstaršie mestá ako Damašek, Babylon, sídla na Malte spred takmer 4000 rokov. To je skrátka zázrak, že ešte existujú. Tie pamiatky majú úžasnú expresiu, rovnako ako veľké hudobné diela, človeka úplne pohltia. Architektúra má obrovskú silu, ktorou dokáže zapôsobiť na človeka.“
Po tom, čo si zlomila nohu pri korčuľovaní, naplno sa zamilovala do hudby a v 2. semestri na STU sa rozhodla prestúpiť na Vysokú školu múzických umení, kde vyštudovala klavírnu hru. Postgraduálne štúdium absolvovala na Hudobnej univerzite Fryderyka Chopina vo Varšave, predtým bola laureátkou Chopinovej celoštátnej súťaže v Mariánskych Lázňach a začala sľubnú kariéru koncertnej klaviristky na medzinárodnej súťaži v Mníchove a v Prahe.