Dnes má meniny: Cecília
Na svete sú približne dve miliardy detí. Podľa zistení spoločnosti UNICEF sa asi 56 miliónov detí priznalo, že sú v rodine vystavené násilníckemu alebo agresívnemu správaniu. Fyzické násilie v rodine je podľa štatistík najvyššie v strednej Európe, stretáva sa s ním až 21 percent detí. Aké sú čísla týraných detí na Slovensku, nevedno. Odhady hovoria o jednom až dvoch percentách.
Natálka bola vždy hravá, veľa rozprávala, smiala sa, tancovala, spievala si a zrazu nič. „Bola tichá, nechcela jesť, bola zatvorená vo svojej izbe. Tak som sa jej pýtala, že či je všetko v poriadku, či jej niekto neubližuje. Povedala, že nie,“ začala opisovať príbeh dievčatka, ktoré má dnes už 14 rokov, jej mama. Natálku v 8 rokoch týral vlastný otec. „Manžel ju vždy bral do školy, kúpanie sme mali rozdelené, a keď už asi mesiac vkuse ju išiel on umývať, tak mi to bolo čudné. Keď to ale trvalo už mesiac, mesiac a pol, že ona bola stále taká utiahnutá, vtedy začala nejako kašlať alebo chorá bola, neviem už presne, manžel vtedy išiel ku svokre, jeho mame, na dom niečo pomôcť a ona dostala vysoké teploty. Vzala som ju na pohotovosť a tam už si Natálka nechcela dať dole tričko. Najprv sme to brali, že je to malé dievčatko, veď mala 8 rokov, rozplakala sa, potom zrazu stopy po modrinách. Už sa hojili. Doktorka mi povedala, že to sú asi týždeň staré modriny. Natálka povedala zase, že to len v družine spadla z hojdačky, ale že nič ju nebolelo, tak to ani doma nehovorila. Potom si ma ale doktorka zavolala po vyšetrení, že to vôbec nie sú stopy po nejakom páde. Skôr to vyzerá, že ju niekto udieral nejakou palicou alebo kvádrom,“ spomína a dodáva:
„Prišli sme domov a hneď som to povedala Ondrejovi, začali sme sa hádať, ja som si zbalila veci a išli sme na hotel, nedvíhala som mu telefón, potom sme navštívili psychologičku, že teda je tam podozrenie na to, že jej niekto ubližuje. Ja som už tušila, že to bol manžel, už mi to celé začalo pomaly dávať zmysel. Psychologičke nakoniec povedala, že ju manžel bil v kúpeľni, keď ju sprchoval, železným trepákom na koberce. To bolo hrozné, keď mi to povedala. Nechápala som, že som si to nevšimla skôr, ale….“
Ďalším dievčaťom, ktoré týrali rodičia, je Sabína. Dva roky trpela v jednej domácnosti s rodičmi alkoholikmi neustále bitky a ponižovanie. Napokon v 15-tich sa jej ujali starí rodičia.
„Musela som po nich upratovať, naučila som sa žehliť, asi dvakrát ma aj otec popálil žehličkou, keď som zle vyžehlila. Mala som štrnásť vtedy. Sama som si varila, sama som si kupovala oblečenie, peniaze som iba potajomky brala mame zo šuflíka, aby som mohla vôbec chodiť do školy ako ostatní. Neprajem to nikomu. Mamini rodičia o tom celý čas vedeli a nespravili nič. V škole o tom tiež vedeli učiteľky a spolužiaci sa mi smiali, nikto s tým nič nerobil. Keď sa to skoro po dvoch rokoch dozvedeli otcovi rodičia, ktorí žili vtedy v Rakúsku, tak hneď za mnou prišli, vzali ma so sebou a bola som u nich. Tam som začala chodiť do školy a až do svojich 23 rokoch som bola u nich, starali sa o mňa a veľmi im za to ďakujem, lebo boli jediní, ktorí mi pomohli vtedy. Nikto neveril 14-ročnému dievčaťu, ktoré chodilo s modrinami, hladné, neumyté, že doma ju bijú a hasia na nej cigarety. Celé sídlisko ale vedelo, že moji rodičia sú ožrani, na mňa len každý ukazoval prstom, že som ich dcéra.“
Téme sa venujeme ďalej. Ak ste aj Vy zažili týranie alebo viete o niekom, kto ho zažil, pokojne sa môžete s príbehom zveriť na koco@24dnes.sk .