Dnes má meniny: Cecília
Mala len šesť rokov, keď jej lekári diagnostikovali sklerózu multiplex. Evka Brčáková (18) sa však neľutovala a začala vyrábať náramky z korálikov. Dnes má stovky zákazníčok z celého Slovenska.
Evi, kedy ti napadlo, že by si mohla vyrábať šperky? Pamätáš si na prvý impulz?
Už od batoľaťa som milovala hrať sa s nitkami. Pamätám sa, ako sme sa so staršou sestrou ako malé naučili robiť uzlíkové „náramky priateľstva“. Boli povešané všade po dome – na radiátoroch, stoličkách či kľučkách od dverí. Hocikedy, keď prišla návšteva, sme si sadli za nich na stoličku a plietli. No k samotným šperkom som sa dostala asi keď som mala 10. Bolo to také moje šťastie v nešťastí.
Šťastie v nešťastí?
Bolo to obdobie, keď som kvôli môjmu ochoreniu bola po lumbálnej punkcii na bratislavských Kramároch. Pani vychovávateľka mi priniesla koráliky, aby som sa nenudila, keďže som sa ešte nemala hýbať. Dodnes si pamätám, ako sa na mne smial pán docent Pavol Sýkora, keď ma prišiel skontrolovať a našiel ma ležať na boku ako navliekam koráliky. Koráliky a ja sme boli láska na prvý pohľad (smiech).
Pamätáš si na svoj prvý vyrobený šperk?
Prvý šperk bol náramok so sedmokráskami, ktorý som urobila ešte v nemocnici.
Aké materiály pri výrobe používaš? Koľko trvá výroba jedného šperku a po čom je najväčší dopyt?
Snažím sa používať tie najkvalitnejšie materiály. Povedala by som, že tak 80 % tvorí sklo – sklenené koráliky či kryštály v rôznych veľkostiach, tvaroch či farbách. Vyskytnú sa tam i flitre, kovové prívesky či hodvábne strapce. Takisto sa snažím vypúšťať úplne zapínania z obyčajného kovu a nahrádzať ich striebrom alebo chirurgickou oceľou, no keďže sú tieto položky drahé, chvíľu to trvá. Najväčší dopyt je po náušničkách. Hlavne po elegantných a decentných, takých na každodenné nosenie. Priemerná doba výroby náušničiek je tak 3 hodiny, ale tie najmenšie zvládnem za 45 minút a tie väčšie trvajú tak deň, dva. No napríklad jeden veľký náhrdelník s achátom mi trval celý mesiac.
V akej miere ovplyvnila tvoj život skleróza multiplex?
Bola som veľmi malá a moji rovesníci veľmi nechápali, čo sa deje. Zlom u mňa nastal asi v 7. ročníku, kedy som sa z extroverta zmenila na introverta a dobrovoľne sa vzdala priateľov a chodenia von. Snažila som sa v sebe spracovať, čo znamená mať sklerózu multiplex. Dodnes mám veľký problém byť v spoločnosti s mojimi rovesníkmi, a tak študujem s individuálnym študijným plánom.
Kedy ti diagnostikovali ochorenie?
V šiestich rokoch. Lekári boli zmätení, nevedeli, čo so mnou je. Dokonca, aj keď už mali výsledky a vedeli, že to je skleróza multiplex, stále hľadali inú príčinu môjho zdravotného stavu, ako keby nechceli uveriť, že také malé dieťa môže mať toto ochorenie. Po preložení do bratislavskej nemocnice sa môj zdravotný stav výrazne zlepšil začala som znovu chodiť, dovtedy som bola na vozíku, doslova mi zachránili život. Na nemocnicu na Kramároch nedám dopustiť.
Je niečo, čo ti táto choroba dala?
Spojila ma s korálikmi, dala mi veľký rozhľad do života, určila životné priority a spravila ma aj silnejším človekom. No stratila som detstvo, aj takú moji iskričku, čo bola vo mne, keď som bola malá.
Ako sa teraz cítiš?
Momentálne mám dlhšie lepšie obdobie, za čo som hrozne vďačná. No skleróza je veľmi záludná choroba práve v tom, že nikdy neviem, kedy to zhoršenie príde, môže to byť naozaj z hodiny na hodinu, dnes, o mesiac a možno i za pár rokov.
Aké máš plány, čomu sa aktuálne venuješ?
Vieš, aj keď moja choroba momentálne „nevystrája“, stále ju pociťujem vo forme chronickej únavy. Stále študujem, som v poslednom ročníku na gymnáziu. Čakajú ma maturity, snažím sa na ne sústrediť.
Myslíš si, že výroba šperkov by ťa mohla v budúcnosti živiť?
Dúfam, že to tak raz bude. Našťastie stále bývam so súrodencami, ocino sa o nás stará a nemusím platiť vlastný nájom, tak to je zatiaľ taká brigáda. Veľa závisí, či som aktívna na sociálnych sieťach. Som šťastná, že každý rok pribúdajú nové zákazníčky, ktoré majú o moje šperky záujem. Som im za to vďačná.