Od detstva inklinoval k umeniu, no niekoľko prednášok o elektrine počas štúdií navždy zmenilo jeho pohľad na svet. Samuel Morse síce maľbu vyštudoval a ako profesor na vysokej škole ju aj učil, ale sila elektromagnetických impulzov sa mu z mysle nikdy nevytratila. Fascinovala ho natoľko, že vytvoril niekoľko náčrtov zariadení, ktoré by ich mohli prenášať.
Samuel Finley Breese Morse sa narodil 27. apríla 1791 v americkom Charlestowne. Jeho otec bol duchovný a spolu s mamou chlapcovi vštepovali kalvínsku vieru. Vyštudoval na Phillips Academy, pokračoval na Yale College. Práve tu sa prvýkrát stretol s pojmom elktrina, ktorej princíp ho natoľko zaujal, že sa zúčastníl niekoľkých prednášok na túto tému. Po skončení Yalovej univerzity istý čas pracoval pre knižné vydavateľstvo.
V roku 1811 sa vybral do Anglicka, kde sa dal na štúdium maliarstva. Stal sa študentom známeho amerického umelca Washingtona Allstona, pod ktorého taktovkou maľoval romantické scenérie a epické udalosti vo veľkých pózach a žiarivých farbách. Keď sqa o štyri rok yneskôr vrátil do Ameriky, založil si vlastný ateliér, kde sa naplno venoval maľovaniu obrazov.

O tri roky neskôr sa oženil s Lucretiou Walkerovou. Kvôli rozrastajúcej sa rodine a chýbajúcim financiám sa musel stať potulným umelcom. V čase, keď bol práve na cestách, ho zastihla tragická správa – pri pôrode ich tretieho dieťaťa jeho manželka zomrela. Kým sa z ciest dostal domov, bola už aj pochovaná a on sa vrátil ako vdovec. To však nebolo všetko, krátko na to zomrel aj jeho otec a mama, ktorí ho celý život v umeleckej tvorbe podporovali, ako vedeli. Zasiahnutý stratou najbližších ľudí odcestoval do Európy.

Keď sa po čase strávenom vo svete vracal domov, stretol sa s vynálezcom Charlesom Thomasom Jacksonom, s ktorým horlivo diskutovali o elektrike a zamýšľali sa nad tým, ako by bolo možné preniesť elektrický impulz na veľkú vzdialenosť. Morse bol silou elektriny a jej možnými možnosťami taký očarený, že vytvoril niekoľko náčrtov zariadenia, ktoré by elektrický impulz mohlo po drôte prenášať do celého sveta. Fascinovanosť elektrinou ho neopustila dokonca ani v čase, keď pôsobil ako pedagóg maľby na univerzite v New Yorku. Sám aj vytvoril jednoduchý telegraf, no zásadnejší posun prišiel v roku 1838, keď sa spojil s vynálezcom Alfredom Vailom, ktorý mu pomohol vytvoriť systém špeciálnej abecedy z bodiek a čiarok. Na ďalší posun však potreboval väčší obnos financií, ktorý mu napokon poskytol Kongres USA. Použil ich na vybudovanie experimentálnej americkej telegrafnej linky, ktorá spojila Washington s Baltimorom.

Prvú správu: „Čo Boh urobil!“ sa Morsemu podarilo poslať 24. mája 1844 do Baltimoru, odkiaľ prišla otázka, pýtajúca sa na to, čo je nové vo Washingtone. Následne baltimorské denníky vytvorili prvú telegrafickú depešu. V roku 1847 získal Morse patent na telegraf a jeho kódovanú abecedu mohli používať po celom svete. „Otec“ morzeovky zomrel 2. apríla 1872 vo veku 80 rokov v New Yorku.
- Nikita Slovák: Epidémia ukazuje, ako nie sme pripravení doslova na nič
- Jednoduchý návod pre Slovákov, ako byť šťastní, zdraví a bohatí: Naozaj stačí odísť z EÚ a NATO a bude to v „cajku“?
- Nikita Slovák: Keď môže mať Putin miliardovú daču so zlatými kľučkami, prečo by mal slovenský politik kempovať v stane na Šírave?
- Róbert svoje gastronomické umenie ponúka Slovákom. Čo chutí šéfkuchárovi, ktorý varil pre michelinskú reštauráciu?
- Stane sa Turecko vzorom pre slovenských rusofilov? Krajina pod Tatrami k tomu má našliapnuté, ale brzdí ju členstvo v EÚ