Počas okupácie robil poštára, tašku s listami občas zabudol v bare. Jaro Filip trpel nespavosťou, jeho vášňou bol klavír a počítačové hry

Hudobník, skladateľ, herec a humorista s prívlastkom „človek hromadného výskytu“. Jaro Filip, veselý a komediantsky človek, ktorého si mnohí pamätajú aj z televíznej obrazovky, bol obrovský miliovník cigariet a zanietený propagátor internetu. Trpel nespavosťou a veľa pracoval v noci, bol zanietený hráč počítačových hier, dokonca na ne písal recenzie.

Jaro Filip sa narodil 22. júna 1949 v Hontianskych Moravciach v učiteľskej rodine. Mal troch mladších súrodencov. Od siedmich rokov hral na klavíri, ktorému však prišiel na chuť až v štrnástich rokoch. Láska ku klávesom sa napokon v dospelosti stala jeho najdôležitejším vyjadrovacím prostriedkom.

Základnú umeleckú školu v Šahách ukončil ako jeden z prvých absolventov. Na štúdium konzervatória si vybral Bratislavu, kde ho však natoľko pohltil mestký život, až začal školu zanedbávať, čo sa prejavilo na prospechu. Štúdium dokončil v Žiline a po jeho absolvovaní sa opäť vrátil do Bratislavy s odhodlaním stať sa hercom.

Jaro hrával v bratislavskom vysokoškolskom klube Véčko so skupinou Petra Lipu. Keďže si ho čoraz viac získavala filmová dramaturgia, vyštudoval na VŠMU dramaturgiu a scenáristiku. V 70. rokoch sa jeho kariéra začala rozliezať mnohými smermi – účinkoval v divadle, pracoval v rozhlase, moderoval televízne relácie (s Lasicom a Satinským), začal hrať s Dežom Ursinym, tvoril filmovú hudbu a sám vo filmoch stvárňoval úlohy.

Jaro Filip v roku 1975. FOTO: Peter Procházka

V roku 1968 nastúpil ako asistent kamery do Slovenskej televízie, no deň po jeho nástupe začala okupácia, tak sa tam dlho nezdržal. Ušlo sa mu miesto poštového doručovateľa. Ako sám hovoril, v práci nič nerobil, iba nosil na poštu tašku s korešpondenciou, ktorú občas zabudol v bare.

J. Filip, J. Satinský a M. Lasica. Zdroj FOTO: FB/Jaro Filip

Po revolúcii bol verejnosti známy najmä ako humorista. Verejnosti sa prihováral prostredníctvom relácie Apropo (neskôr aj verzia Telecvoking), v spolupráci s R. Piškom, S. Radičom, M. Nogom, Š. Skrúcaným a Z. Tlučkovou prinášali televíznu satiru na aktuálne témy.

Jaro Filip bol tiež obrovský fanúšik nových technologických vymožeností, najmä mobilov a internetu. Miloval počítačové hry, dokonca na ne publikoval recenzie v časopise Riki. Jeho meno je však primárne spájané s hudbou, hoci okrem nahrávok sa zachovalo veľmi málo jeho výtvorov, nakoľko veľa skladieb skomponoval za klavírom bez notových zápisov. Sám ich teda zahrať vedel, ale spolu s ním mnohé jeho skladby aj odišli.

Jarov náčrt vzhľadu prvého internetového magazínu Sieťovka. Zdroj FOTO: wikipedia

Hudobne spolupracoval napríklad s Dežom Ursinym (Provisorium, sólové platne), potom s M. Lasicom a J. Satinským, s ktorými vytvorili legendárne albumy (napr. Bolo nás jedenásť, Sťahovaví vtáci). Spoločne pripravovali aj kabaret Ktosi je za dverami.

Jaro Filip a Milan Lasica. Zdroj FOTO: FB/Jaro Filip

Spolupracoval aj s R. Müllerom, pre ktorého vytvoril napríklad legendárne piesne Milovanie v daždi alebo Cigaretka na dva ťahy. Prvý autorský album J. Filipa vyššiel až v roku 1996 s názvom Cez okno, kedy mu na platňu s desiatimi piesňami zložil texty Müller. Jeho druhý a posledný sólový album vyšiel v roku 1998 s názvom Ten, čo hrával s Dežom ako pocta nebohému priateľovi D. Ursinymu.

Jero Filip bol ženatý, s manželkou mal tri deti – Jara, Lea a Evu. Jeho dcérou je aj hudobníčka Dorota Nvotová, ktorú mal s herečkou Ankou Šiškovou. Zomrel v lete roku 2000 za počítačom na následky srdcového infarktu.

228