Dnes má meniny: Cecília
Mikuláš prišiel pri autonehode o obidve nohy. Odvtedy si platí útulok a z necelých 70 eur na mesiac mu ostane ledva 10. Preto na ulici prosí o peniaze. V zásade ale od detí nič neprijíma – vraví, že to potrebujú viac ako on.
„Išiel som z práce a zrazilo ma auto.“
Kedy sa to stalo?
„V roku 2010.“
Ako sa vám odvtedy zmenil život?
„Ak mám povedať pravdu, je to o ničom,“ hovorí 40-ročný Mikuláš, ktorého som stretol v centre Košíc. Leto 2010 sa mu stalo osudným. Prišiel o obe nohy, keď ho na priechode pre chodcov zrazil vtedy 31-ročný vodič. Po zrážke neposkytol Mikulášovi prvú pomoc a z miesta nehody ušiel. Neskôr ho zastavila hliadka pre rýchlu jazdu. V dychu mu namerali viac ako 2 promile. Dnes tento muž pracuje na vysokej pozícii.
„Čo mal zaplatiť odškodné, neplatí. Plus má platiť lieky, neplatí nič. A dokonca robí na magistráte. On je milionár, a ja žobrák.“
Čo ste robili predtým? Akú ste mali prácu?
„Zateplenie.“
Robili ste robotníka…
„Áno, a teraz som žobrák.“
Mesačne dostáva od štátu 67,50 eura. Strechu nad hlavou našiel v útulku v neďalekej obci
„Invalidný dôchodok mi neuznali, čo mám 14,5 roka odrobené. Neuznali to. A 60 eur platím za ubytovanie a z čoho mám žiť? Musím takto chodiť žobrať. Ale je mi prednejšie niekde bývať, ako byť vonku. Som na vozíku, môžem zaspať a hocikto ukradne vozík,“ vraví Mikuláš, ktorému vozík darovali cudzí ľudia. Sestry o Mikuláša záujem neprejavujú.
Máte nejakú rodinu? Zaujíma sa o vás niekto?
„Mám, ale otec a mama už nežijú a sestry by mali záujem, keby som mal peniaze. Kým som ich mal, bolo všetko dobré. Išiel som preto do útulku a na sociálny úrad.“
Za jeden deň v uliciach Košíc vyzbiera 15 eur. To mu stačí na jedlo na tri dni, počas ktorých do mesta nechodí.
Ako na vás reagujú ľudia?
„Keď ja s ľuďmi normálne rozprávam, komunikujem, je všetko v poriadku. Tých alkoholikov, cudziu partiu, nechcem ani vidieť. Pôjdem na ubytovňu, tam si navarím a hotovo.“
Viac nič? Toto vám stačí?
„Toto mi stačí. Teraz predávajú čínske polievky, kúpim aspoň 10-15, aby som mal základ a zvyšok kupujem podľa toho, akú cenu to má.“
Vy chodíte do mesta sám, alebo vás niekto vozí?
„Mám kamaráta, s ktorým sa dohodneme, že príde napríklad o piatej, naloží ma na autobus, potom vyloží a odíde. Dám mu za to dve-tri eurá. Ešte môžem byť rád, že príde a že ho nevyrušujem. Ja som ale spokojný. Prídem vonku na vychádzku, večer sa vrátim, vyspím sa, nikto ma neotravuje, zapnem televízor, mám tam kamarátov.“
Čo sa týka peňazí, riadi sa jednou dôležitou zásadou: „Príde mladá matka, dá dieťaťu dve eurá, nech mi prinesie, ale ja im dám naspäť. Dieťa potrebuje peniaze, nie ja. Ja toto prežijem, ale malé dieťa nie.“
Videoreportáž si môžete pozrieť TU.