Dnes má meniny: Cecília
Päť rokov tvrdého tréningu predchádzalo jedinému momentu. Čas, ktorý dosiahla v disciplíne na 100 metrov motýlika, bol najhorší zo všetkých kvalifikácií. Yusra Mardiniová nepostúpila do semifinále, no napriek tomu patrí k šampiónom nedávnych olympijských hier. Reprezentuje totiž nádej a vysiela svetu silný odkaz o tom, že utečenci sa nevzdávajú ľahko a pôjdu za svojimi snami, napriek náročným cestám.
Mladá plavkyňa zo Sýrie zaujala verejnosť svojím dramatickým životným príbehom prvýkrát už počas Olympiády v Riu de Janeiro v roku 2016. Po piatich rokoch je Yusra Mardiniová späť. Jej cesta do Tokia však nie je iba príbehom o úspechu, ale predovšetkým o nádeji.
Splnený sen napriek športovému neúspechu
Z vonkajšieho pohľadu išlo len o krátku chvíľu bez emócií. Tribúna pre novinárov bola slušne zaplnená, ale na zvyšných tribúnach bolo len zopár priaznivcov a trénerov z rôznych krajín. O atmosféru, ktorá vládla, sa postarali píšťalky a potlesk od návštevníkov amerického tímu.
Pre sýrsku rodáčku Yusru, ktorá od svojho úteku v roku 2015 žije v Nemecku a od roku 2016 súťažila už druhýkrát v tíme medzinárodných utečencov, to však bol veľmi špeciálny moment. „Tokio je pre mňa ešte emotívnejšie ako Rio de Janeiro,“ vyznala sa po nominácii.
Mardini vo svojej disciplíne stále zaostáva za najlepšími plavkyňami sveta o viac ako desať sekúnd. Avšak ako účastníčka Olympijského tímu utečencov (ROC) nemusela spĺňať olympijské štandardy. Medzinárodný olympijský výbor nominoval do Tokia tím, ktorý pozostával celkovo z 29 športovcov, z ktorých 7 žije v súčasnosti v Nemecku, informoval webový portál DW.
Yusra Mardiniová je z Olympijského tímu utečencov určite najvýraznejšia. Na titulné stránky sveta sa dostala ešte ako tínedžerka – pred piatimi rokmi, počas svojho prvého olympijského vystúpenia v Brazílii, vďaka svojmu dojímavému utečeneckému príbehu.
Vojna im zničila domov a rozdelila rodinu
V roku 2015, štyri roky po vypuknutí vojny v Sýrii, Yusra Mardiniová pochopila, že nemá inú možnosť, ako nadobro opustiť svoj domov v Darayyi na predmestí Damasku.
Naopak jej rodičia, otec Ezzat, plavec, ktorý tiež súťažil v národnom sýrskom tíme, a matka – psychoterapeutka sa aj napriek zúriacej vojne dlho vyhýbali úteku z krajiny, informoval webový portál TRT World.
V dôsledku každodenných prestreliek bolo pre Yusru a jej sestru takmer nemožné dostať sa do bazéna, kde trénoval ich otec. Osudné rozhodnutie nastalo, keď ich otca zatkli a zbili vojaci režimu. Po tom, čo bol aj ich dom zničený, rozhodli sa rodičia, že Yusra a jej staršia sestra Sarah musia utiecť. Bolo veľmi ťažké zorganizovať útek celej rodiny, no príbuzní pomohli v tom čase len 17-ročnej Yusre aj so sestrou dostať sa do Turecka. Pridali sa k otcovmu príbuznému, z libanonského Bejrútu odleteli do Turecka, kde nasadli na čln, ktorý ich mal previezť na grécky ostrov Lesbos.