Dnes má meniny: Cecília
Expedícia na Sibír, ktorej členkou sa stala, pretože potrebovala peniaze na záchranu chorého dieťaťa, sa vymkla spod kontroly. Z päťčlennej posádky prežila v zajatí snehu a ľadu jedine Ada Blackjacková, ktorú pri živote držala myšlienka, že musí zachrániť svojho syna.
Ada sa narodila na Aljaške neďaleko mesta Nome, kde ju rodičia naučili šiť kožušiny a starať sa o domácnosť. Už v 16. rokoch sa vydala a s Jackom Blackjackom mali spolu tri deti. Detstvo však prežil iba chlapček Benett. Nešťastný vzťah, v ktorom bola bitá, napokon vyvrcholil tým, že ju muž opustil a jej jediné dieťa ochorelo na tuberkulózu. Keďže nemala peniaze na jeho liečbu, peši s ním prešla 40 kilometrov, aby ho umiestnila do sirotinca. Milovaného syna sa však nechcela v skutočnosti vzdať, práve naopak, začala zháňať peniaze na jeho liečbu. Naskytla sa jej príležitosť pridať sa k expedícii, ktorá sa mala vydať na Sibír. Muž, ktorý cestu financoval, ponúkol Ade 50 dolárov na mesiac, ak sa pridá k štyrom mužom, ktorým bude počas expedície opravovať oblečenie a šiť kožušiny.
Vyrazili 9. septembra 1921 so zásobou jedla na 6 mesiacov s tým, že na mieste bude dosť možností na ulovenie si potravy. Loď ich mala vyzdvihnúť približne o rok. Ten však prešiel, ale loď neprichádzala a došli aj zásoby. Na Wraglerovom ostrove navyše nastala krutá zima do mínu 50 stupňov a obdobie ľadu a na mieste bolo treba prežiť. Muž, ktorý expedíciu financoval, nevedel zohnať na výpravu záchrannej lode potrebné peniaze. Keď ich získal od kanadskej vlády, loď sa na Sibír vydala, no zastavil ju ľad a musela sa vrátiť. Expedícia teda hladovala, jeden člen posádky navyše dostal skorbut (choroba z nedostatku vitamínu C), tak sa traja zvyšní mužskí členovia posádky vydali v januári 1923 hľadať pomoc cez zamrznuté Čukotské more na Sibír, no nikdy ich už nikto nevidel. Ada zostala s chorým Knightom sama, no aj ten o šesť mesiacov neskôr zomrel.
Ada vedela, že nesmie prepadnúť zúfalstvu. Potrebovala sa predsa vrátiť domov a zaplatiť synovi liečbu tuberkulózy. Preto sa vzchopila a deň po dni sa učila, ako prežiť v divočine. Z naplaveného dreva a plátna si dokonca zostrojila čln. Tiež si postavila vyvýšenú pozorovateľňu na sledovanie polárnych medveďov. Dokonca sa naučila sama obsluhovať fotoaparát a vytvorila svoje fotografie pred stanom.
Po takmer dvoch rokoch strávených na ostrove konečne k ostrovu doplávala loď Donaldson. Len čo sa Ada uistila, že ju vezmú domov, skolabovala. Po návrate domov si prevzala syna zo sirotinca a získané peniaze použila na to, aby ho lekári vyliečili. Neskôr sa znova vydala a mala ešte jedného syna Billyho, no keďže boli veľmi chudobní, aj jeho musela na deväť rokov umiestniť do sirotinca. Ada zomrela v roku 1983 na Aljaške, mesiac po jej smrti ju aljašská legislatíva oficiálne uctila ako skutočnú hrdinku.