Martin Ferko žije už štvrtý rok v Bratislave, vyštudoval strednú školu v odbore čašník, no keďže ho táto sféra vôbec nebavila, začal sa venovať tomu, čím sa dnes mimoriadne úspešne živí. Barberstvu.
„Detstvo som mal pekné, nemôžem sa sťažovať. Naši sa rozviedli a mama nám dala všetko, čo mohla,“ spomína si Martin, ktorý chcel svojej mame zo všetkých síl pomôcť uživiť rodinu, preto chodil už ako chlapec pracovať po stavbách.
Jeho prvé začiatky so strihaním boli rozpačité. „Začal som najprv strihať brata, kamarátov, ale vyzeralo to strašne,“ spomína so smiechom Martin a priznáva, že by si v tej dobe nikdy ani nepomyslel, že sa raz bude živiť barberstvom. „Samozrejme, strihal som aj sám seba, vtedy som sa naučil asi najviac. Niekedy mi to trvalo aj hodinu, niekedy aj viac. Boleli ma z toho ruky, ale povedal som si, že to musím zvládnuť, keď to zvládnu aj iní.“
Následne pre mladého muža prišla možnosť odísť z domu a vyskúšať šťastie a život v Bratislave. Rovno aj s možnosťou ísť robiť kaderníka do kaderníckeho salónu. „Tak som si povedal, že to vyskúšam. Prečo nie, buď to vyjde, alebo nie. V najhoršom prípade sa vrátim domov. Ale našťastie to vyšlo. Pracoval som tam tri roky a potom prišlo rozhodnutie vybrať sa vlastnou cestou,“ vraví Martin, ktorý však na prácu v kaderníctve nedá dopustiť, nakoľko sa tam vystrihal a získal cenné skúsenosti. Po odchode sa s kamarátom pustili do vlastného biznisu a v Devínskej Novej Vsi si otvorili vlastný Barber shop.
Vlastnú prevádzku vedie Martin už od jari tohto roka. Za tú dobu si vybudoval celkom slušnú klientelu. Často k nemu zájdu na známe osobnosti. „Vyhľadávajú moje služby, z toho usudzujem, že sú so mnou spokojní,“ dodáva Martin, ktorý svojich zákazníkov vždy aj vypočuje a keď treba, robí im aj bútľavú vŕbu. „Prídu, porozprávame sa, vyžalujú sa mi, posrandujeme a oni sa radi a stále vracajú,“ dodáva s úsmevom Martin.
Ako priznáva, za svoj úspech vďačí najmä svojej manželke, s ktorou majú krásneho synčeka. „Jej patrí moje najväčie ďakujem za všetko. Keby nebolo jej, tak by moja prevádzka neexistovala,“ vraví Martin a úprimne dodáva: „Veľakrát, keď som si chcel niečo kúpiť, tak mi povedala: Nemíňaj si peniaze. Treba ich odložiť, aby si si mohol otvoriť svoj vysnívaný barberský salón. Takže jej za to všetko vďačím. A, samozrejme, mojím hnacím motorom v živote je môj syn, ktorý možno raz pôjde v mojich šľapajách. Čiže cesty už bude mať vychodené, aby to nemusel mať také ťažké, a teda najmä v detstve, ako som mal ja.“ Všetkým mladým ľuďom a predovšetkým Rómom chce byť dobrým vzorom. „Nemali by sa vzdávať, musia na sebe pracovať a ísť si za svojimi snami,“ dodáva Martin na záver.