Tvrdil, že komediantstvo zdedil po svojich talianskych predkoch. František Dibarbora, legenda slovenského filmu, mal rád knihy, no v prvom rade bol zanietený športovec. Ako hokejový brankár odohral v slovenskej reprezentácii tri stretnutia. No jeho najväčšou láskou bola futbalová lopta, s ktorou to dotiahol do známeho klubu ŠK Bratislava.
František Dibarbora sa narodil 19. novembra 1916 v Bratislave. Jeho starý otec Giacomo DiBarbara bol talianskym podnikateľ, pochádzal z Udine a pri Viedni vlastnil továreň na výrobu textilných farieb. Po jej vyhorení sa presťahoval do Bratislavy. Františkov otec Filip Dibarbora bol železničiar. Práve on rozhodol o Františkovom divadelnom a hereckom smerovaní. Na jeho žiadosť popri gymnáziu vyštudoval Hudobnú a dramatickú akadémiu v Bratislave.
Hoci sa vybral hereckým smerom, František bol v mladosti veľký športovec, aktívne hrával ľadový hokej, ako brankár dokonca odohral v slovenskej reprezentácii tri stretnutia. No jeho obrovskou záľubou bola aj futbalová lopta. So svojím talentom to dotiahol do mládežníckych družstiev Športového klubu Bratislava, kde hrával v jeho rezerve. Neskôr si zahral aj ľavú spojku v Slovane SND.
Po jej absolvovaní Hudobnej a dramatickej akadémie, kde študoval triede zakladateľa slovenského profesionálneho divadla Janka Borodáča, nastúpil do Činohry SND. Neskôr spolu s hereckými kolegami Martinom Gregorom, Drahošom Želenským, Ladislavom Chudíkom, Petrom Karvašom a Magdou Lokvencovou zakladali bratislavskú Novú scénu. Do SND opätovne vstúpil v roku 1951, kde pôsobil ešte aj v čase, keď už bol na dôchodku.
Celkovo hral Dibarbora na javisku v 210 inscenáciách, 431-krát v televíznych literárnodramatických dielach no a ako jeden z najčastejšie obsadzovaných hercov v slovenskom filme si zahral v 35 filmoch (napríklad Varúj…! (1946), Vlčie diery (1948), Posledná bosorka (1956), Šťastie príde v nedeľu (1958), Skalní v ofsajde (1960), Jánošík I., II. (1962), Majster kat (1966) a iné). Tiež si 286-krát zahral v rozhlasových hrách pre dospelých a 88-krát v rozhlasových hrách pre deti a mládež. Ako jeden z najznámejších slovenských divadelných a filmových gercov získal v roku 1986 titul zaslúžilý umelec. „Teší ma to, že keď idem po ulici, ľudia sa na mňa usmievajú, aplaudujú v divadle. Zbiera sa to v duši každého herca,“ povedal F. Dibarbora.
Dibarbora, ktorý bol tiež pedagógom na VŠMU, veľmi rád jazdil na autách. Osudným sa mu stal novootvorený Most hrdinov Dukly (dnešný Prístavný most) v Bratislave, kde došlo k havárii -nedal prednosť v jazde a na následky zranení (pomliaždený hrudník), ktoré skomplikovali jeho zdravotné ťažkosti so srdcon, 4. septembra 1987 v Bratislave zomrel.
- 100 najlepších kuchýň sveta: Rebríčku kraľujú tradičné talianske a grécke jedlá. Kde sa umiestnilo Slovensko?
- Nikita Slovák: Po orgiách s krojmi prišli videá o chlebe. A maslo, ten zradca sociálnej politiky štátu, si tvrdohlavo drží svoju cenu
- Putinova vila je zrovnaná so zemou. Zostal po nej len prázdny pozemok, ukazujú to satelitné mapy. Aj to priniesol vojnový týždeň
- Poľsko bráni Európu tým, že buduje ploty proti východným susedom. Obmedzuje azylové právo pre imigrantov, ktorí používajú „stredoázijskú“ trasu
- Nikita Slovák: Ortopéd Kotlár sa ako Don Quijote postavil s lacným mikroskopom proti nobelovským vedcom
- Francúzsko stráca svoj revolučný lesk. Jeho úradujúci prezident je lišiak a dobre vie, kde nájsť v demokracii trhliny