Keď si pred dvoma rokmi adoptoval ešte vtedy len trinásťdňové dievčatko s Downovým syndrónom, ktorú pred ním odmietla vlastná mama a ďalších dvadsať rodín, ani netušil, aký spokojný život ich obidvoch čaká. Talian Luca Trapanese (43) z Neapola odvtedy na sociálnej sieti zdieľa spoločné fotky s malou Albou, na ktorých zachytáva ich každodenný život. Jeho krásny skutok sleduje viac ako 300-tisíc fanúšikov. Alba oslávila pred pár dňami už štvrté narodeniny.
Dievčatko s Downovým syndrónom sa na fotkách šťastne usmieva a adoptívny otec priznáva: „Od tej doby, čo prišla Alba, je môj život sen. Niekedy sa nám ponúka príležitosť, aby sme boli šťastní, ale my ju nevieme vždy zachytiť. Musíme byť pripravení na všetko dobré, čo nám život ponuka,“ napísal Luca k fotke na sociálnej sieti.
O Albu sa stará od roku 2018, kedy ju získal do starostlivosti. „Keď som ju po prvýkrát držal v náručí, bol som naplnený radosťou. Okamžite som cítil, že je moja dcéra,“ popísal svoje pocity Luca. Zo starostlivosti o postihnuté dievčatko strach nemal. „Od svojich 14 rokov som sa dobrovoľne zapojil a pracoval so zdravotne postihnutými, takže som mal pocit, že mám správne znalosti a skúsenosti, aby som to zvládol,“ povedal hrdý otec pre BBC.
Luca pripravil ohromujúcu oslavu pre svoju už štvorročnú adoptívnu dcérku. Pozvali na ňu priateľov a širokú rodinu, s ktorou sa kvôli pandémii nevideli dlhé mesiace. „Ľudia mi často hovoria, že som adopciou Alby urobil dobrú vec. Moja odpoveď je však vždy rovnaká! Byť rodičom nie je nikdy milé gesto, je to voľba,“ napísal Luca a dodal, že dcérka mu obrátila život naruby. „Nedokážem si predstaviť, že by som sa vrátil späť, ani si nepamätám svoj život pred Albou. Zmenila môj život a dala mu oveľa hlbší zmysel,“ napísal nadšený Luca.
Chcel pomáhať ľuďom v núdzi
Luca vraví, že vždy chcel pomáhať ľuďom v núdzi a najlepším spôsobom, ako to vedel urobiť, bolo stať sa kňazom. Zapísal sa do katolíckeho seminára, kam aj dva roky chodil. Tento čas bol vraj preňho veľkým prínosom, až kým niekoho nespoznal a to mu zmenilo život…
Keď študoval v seminári, stretol muža a ako vraví, zamiloval sa doňho. Po dvoch štúdií sa preto Luca rozhodol kňazský seminár opustiť. Mal totiž obavy z toho, ako zareagujú jeho priatelia a členovia rodiny. Tí však jeho rozhodnutie podporili.
Luca a jeho partner si veľmi chceli založiť vlastnú rodinu a dať tak domov nejakému dieťaťu, ktoré potrebuje domov. Po niekoľkých rokoch čakania však Luca a jeho partner vzťah ukončili. Zlomilo mu to srdce, keďže boli spolu viac ako 11 rokov. Luca si myslel, že našiel skutočnú životnú lásku, no po rokoch zostal sám.