V Moskve sklamanie, v Kyjeve úľava. Po voľbách v Británii si Ukrajina vydýchla, z volieb vo Francúzsku bola spočiatku nervózna

Z troch veľkých európskych štátov (Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Nemecko) sa v dvoch konali krátko po sebe parlamentné voľby. V Británii 4. júla a vo Francúzsku – druhé kolo – 7. júla. Azda nikto nesledoval výsledky týchto volieb s väčším napätím ako Ukrajinci.

Francúzsko a Spojené kráľovstvo doteraz patrili v Európe medzi najrozhodnejších zástancov ukrajinskej obrany proti ruskej invázii. Možno okrem Česka, ktorého premiér vystupuje ešte ukrajinskejšie ako prezident Zelenskyj. A, prirodzene, tiež okrem Poľska, pobaltských štátov a niekoľkých menších západoeurópskych štátov ako Holandsko, Dánsko či Švédsko. Ukrajinu čaká ešte tretia výzva a tou je samit NATO vo Washingtone, ktorý otvorili v utorok 9. júla. Doteraz ale Ukrajina žila voľbami v Británii a vo Francúzsku.

Podstatné je, že Spojené kráľovstvo patrí spolu s Francúzskom suverénne do prvej desiatky „najozbrojenejších“ krajín sveta a dodávkami zbraní, akokoľvek nedostatočnými, pomohli Ukrajine udržať sa nad vodou ako nezávislý štát. Netreba pripomínať, že prvú trojku najväčších „ozbrojencov“ sveta tvoria USA, Rusko a Čína. Aspoň tak to tvrdí medzinárodné hodnotenie vojenských spôsobilostí a kapacít dvadsiatich piatich svetových krajín.

O Britániu sa v Kyjeve nemuseli veľmi obávať, nech už tam 4. júla vyhrajú konzervatívci alebo labouristi. Z výsledkov vo Francúzsku však panovali obavy, pretože víťazka prvého kola volieb a šéfka krajne pravicovej strany Národné združenie, Marine Le Penová, sa verejne zaprisahala, že Francúzsko nebude „ohrozovať svetový mier“ a nedodá Ukrajine rakety dlhého doletu, ktoré jej sľúbil prezident Emmanuel Macron.

Poľský premiér Donald Tusk označil preto výsledky francúzskych všeobecných volieb na sieti X slovami: „V Paríži nadšenie, v Moskve sklamanie, v Kyjeve úľava.“

Britský postoj k vojne na Ukrajine

Už pred voľbami sa nakoniec presvedčivo víťazná Strana práce, t. j. labouristi, jasne vyjadrila, že bude Ukrajine poskytovať „pevnú“ vojenskú, finančnú a politickú podporu“. Aj predstavitelia nezávislých inštitúcií, napr. riaditeľka najslávnejšieho britského think-tanku Chatham House Olivia O´Sullivanová, už pred voľbami konštatovali, že „existuje veľa plôch, v ktorých nie sú medzi labouristami a konzervatívcami rozpory“ a O´Sullivanová to nazvala „prekvapivou oblasťou konsenzu v Spojenom kráľovstve“.

Ale keďže záväzky a programy politických strán sa po voľbách často zvyknú meniť alebo tichou cestou nedodržiavať, Ukrajinci si predsa len počkali na výsledky volieb. Pre konzervatívcov dopadli katastrofálne. V parlamente, teda v Dolnej snemovni, získali z celkového počtu 650 kresiel iba 121 mandátov, zatiaľ čo labouristi 412. Percentuálny zisk oboch hlavných strán až taký priepastný nebol, ale to už je vecou britského väčšinového volebného systému. Toto a vnútorné britské problémy – totálny prepad Škótskej národnej strany, zdravotníctvo, migrácia a iné – Zelenského asi ťažko zaujímali. Hlavné bolo, či sa Británia zachová voči Ukrajine korektne aj pri novej vláde na čele s Keirom Starmerom, ktorý je zahranično-politicky aj vizuálne menej výrazný ako odstupujúci predseda vlády Rishi Sunak.

Nový premiér však Ukrajinu nesklamal a jednoznačne potvrdil, že Spojené kráľovstvo ju bude rozhodne podporovať predovšetkým vojensky, popri tej finančnej a diplomatickej podpore.

Francúzsko a Ukrajina

To v prípade druhého kola volieb vo Francúzsku by sa napätie v Kyjeve dalo krájať. Vyššie uvedený záporný postoj krajne pravicovej Le Penovej k pokračovaniu vojenskej podpory Ukrajine a ku smeru budúcej zahraničnej politiky druhej najvýkonnejšej ekonomiky v EÚ nedalo spať viacerým európskym politikom. Ale ako sa vyjadril Nils Schmid, zahranično-politický hovorca nemeckých sociálnych demokratov v Bundestagu, „najhoršie bolo zažehnané“.

Francúzsko má teraz v parlamente tri veľké politické strany a čakajú ho nekonečné rokovania o zostavení vlády. Víťazný Nový ľudový front, pozostávajúci zo štyroch subjektov vrátane Komunistickej strany Francúzska (už iba trosky kedysi mocnej strany), získal v 577-člennom Národnom zhromaždení zrejme 178 kresiel. Na väčšinu je ich ale potrebných 289. Možností veľa nemá: ísť do koalície buď s „makronovcami“ (konglomerát hneď piatich strán pod názvom Spolu), alebo s „lepenovcami“, čím by tento front poprel sám seba. Inou možnosťou je menšinová vláda, ale tá by dlho neprežila. A tým posledným východiskom by bolo hnať Francúzov do ďalších predčasných volieb.

Ukrajinu však zaujíma postoj najsilnejšieho bloku – Nového ľudového frontu. Za predsedu vlády sa otvorene ponúka istý Jean-Luc Mélanchon, inak trikrát neúspešný kandidát na prezidenta a typický marxistický ľavičiar – rasista, antisemita, „historický materialista“, ateista, klamár a trepaj. Dokonalý koktejl. Teraz neviem, s kým by som ho na Slovensku porovnal. Vystupuje proti EÚ a vyzýva na vystúpenie Francúzska z NATO, ale nerobí to potajomky, hovorí to otvorene! V roku 2014 dokonca súhlasil s anexiou Krymu, útok Ruska z roku 2022 však už musel odsúdiť. Pravda, s tvrdením, že všetko spískalo NATO… Ibaže jeho blok už má vo volebnom programe pokračovanie dodávok zbraní na Ukrajinu a nejaký Mélanchon (zvláštne, veľmi sa podobá na L. D. Trockého) to bude neľahké meniť, inak sa mu vláda rozsype.

O nijakej predvolebnej dohode vnútri „ľudového frontu“, kto bude premiérom, však nikto nič nevie. Navyše, prezidentom vo francúzskom prezidentskom systéme ostáva Macron, len to bude mať odteraz v parlamente ťažké. Chudáci Francúzi, ale dobre im tak!

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik

494