Tak odpočívaj v pokoji, milý Schengen. Zazvonil zvonec a … Ale veď dobre vieme, ako to s rozprávkami končí

Žiadna pasová kontrola, iba ceduľa oznamujúca prechod hranice (Nemecko/Rakúsko). Zdroj FOTO: wikipedia

Najľudnatejší štát EÚ, jej stále ešte ako-tak fungujúci ekonomický a ľudskoprávny motor, krajina Angely Merkelovej, bývalej kancelárky označovanej za šampiónku ústretovosti voči návalom migrantov z africko-ázijského sveta, zaradila spiatočku.

Zo srdnatého rozhodnutia vtedajšej spolkovej kancelárky vpustiť do Spolkovej republiky a tým automaticky do EÚ milióny a milióny pomermi u seba doma utrápených migrantov, sa v Nemecku a inde stal kultúrny a dokonca kriminalistický strašiak. Nehovoriac o politickom preskupovaní voličských nálad a hrozbe vnútroštátnych otrasov. A Nemecko to nakoniec vzdalo, aspoň ohlásenými opatreniami.

Naštartovanie ostrého kurzu

Podľa rozhodnutia spolkovej vlády sa od pondelka 16. septembra zavádzajú hraničné kontroly na hraniciach so všetkými okolitými štátmi. Súčasne má vstúpiť do platnosti posilnený model umožnujúci nekompromisnejšie navracanie migrantov priamo na hranici. Inými slovami, koho pohraničníci uznajú za „nevhodného“ (v oficiálnom jazyku „nebude splnať podmienky na vstup“), toho šupom vrátia, odkiaľ práve prišiel – do Francúzska, Belgicka, Holandska, Dánska, Švajčiarska, Rakúska, Poľska a Česka. Výnimky sa vraj nebudú trpieť.

Čo to znamená pre „nás“? Schengen, teda zrušenie hraničných kontrol pre občiankov bývalej východnej Európy, prišiel tak trochu ako zjavenie. Prinajmenšom odstránil nebotyčnú korupciu pri získavání ponižujúceho povolenia vycestovať mimo sovietoidnú východnú zónu. Dohoda zo Schengenu pripomínala ozajstnú revolúciu a tento veľkorysý mechanizmus voľných hraníc si vychutnávali všetci vrátane domácich kriminálnych živlov. Schengen, to už bolo pomaly ako cestovanie v rámci Rakúska-Uhorska! To ste sa zo Sobraniec mohli krížom krážom monarchiou bez devízového prísľubu a prísnych hraničných kontrol dostať pešo až do severného Talianska.

A teraz má byť koniec voľnej „autoštreky“ z Košíc až do Lisabonu? Všetko tomu nasvedčuje, prinajmenšom vraj len na šesť mesiacov. Ale bývalí Čechoslováci po roku 1968 tak trochu vedia, že „dočasne“ môže znamenať „nafurt“. Je tu ale veľa zámenných.

Ako sa vlastne bude posudzovať „spĺňanie podmienok na vstup“? A ďalej, čo keď bude imigračný tlak pokračovať? A on pokračovať bude, dokiaľ imigranti nebudú schopní urobiť si životaschopný poriadok doma sami. Lenže tomu nič nenasvedčuje. Budú nateraz strážci hraníc a pri nich nasadení „tajní“ posudzovať utečencov „podľa ksichtu“? To by bol rasizmus a takému obvineniu sa Nemecko musí ako bývalá doména európskeho etnického rasizmu vyhnúť. Alebo imigranti nebudú mať v poriadku dokumenty? Ale predsa vieme, že oni – či už účelovo alebo zhodou okolností – žiadne identifikačné dokumenty nemajú. Alebo nasadia dialektovo nedovzdelaných diplomovaných arabistov, aby posúdili, či uchádzač o vstup je naozaj Sýrčan, Maročan alebo Afganec z iracko-arabsky hovoriacej oblasti?

Prví sabotéri nemeckého rozhodnutia

Oficiálne sa ako prví v rámci Schengenu ozvali Rakúšania a Poliaci. Za Poľsko pripravovaný nemecký „anti-schengen“ otvorene kritizoval sám poľský premiér: „Taký postup je z poľského hľadiska neprijateľný,“ vyhlásil Donald Tusk.

Síce z nižšej úrovne, z pozície rakúskeho ministra vnútra Gerharda Karnera, vyzerá sabotáž o to hrozivejšie: „Rakúsko neprijme naspäť žiadne osoby, ktoré nám nemecká strana vráti.“ A minister podľa rakúskej tlače informoval šéfa rakúskej spolkovej polície, aby z nemeckej strany po 16. septembri 2024 „neprijímal nijakých vrátených utečencov“.

Rakúsko argumentuje európskym právom (?), ktoré neumožňuje, aby žiadateľom o azyl odmietli vstup a odvoláva sa na inak deravú Dublinskú dohodu (utečenci ostanú v tej krajine, v ktorej ich prvýkrát identifikovali), podľa ktorej musia najprv prebehnúť bilaterálne konzultácie. Ale to už je raj pre expertov na právo EÚ a tých nám pánboh nadelil nespravodlivo až priehrštie. Tu dva názory budú málo, je to dobrá obživa. Nemecká ministerka vnútra za sociálnych demokratov Nancy Faeserová v tom má však jasno, Dublin-nedublin. Od 16. septembra nariadila kontroly na všetkých vonkajších hraničných postoch SRN.

Tak. Z tých Košíc sa autom do Lisabonu zatiaľ dajako dostanete, ale pohodlnej trase cez Nemecko sa radšej vyhnite, nebude to už tá rozprávková „Reise“.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik