Rebríček plný prekvapení: Aká je hierarchia študovaných jazykov vo svete

Jazykových škôl a metód, ktoré vás presviedčajú, že vás naučia cudzí jazyk „ľahko a rýchlo“, je na svete neúrekom. Slovensko nie je výnimkou. Pravda, keď počujete najrôznejších rýchlo kvasených znalcov napr. angličtiny (napadá ma súčasný slovenský premiér), trhá to uši.

V máji 2024 zverejnila štatistiku najvyhľadávanejších študovaných jazykov aj najsledovanejšia aplikácia pre štúdium svetových jazykov (aspoň to o sebe tvrdí) Duolingo. Je to skôr zábavná aplikácia pracujúca formou hry (Komenský by mal radosť) a jej sledovaním sa môžete „ľahko a rýchlo“ naučiť viac ako 40 jazykov. Isteže pozor! Nejde tu o to, že sa naučíte jazyk „slovom a písmom“, ale o osvojenie si základných konverzačných znalostí tak, aby ste sa vo svete nestratili.

Metóda ani nereflektuje počet ľudí, ktorí daný jazyk ovládajú ako „materský“ alebo „otcovský“, čiže rodný. Prvý. Systém vychádza z toho, ktoré jazyky sa momentálne na svete študujú najviac. To ešte nič nenapovedá o tom, že táto metóda praktizovaná elektronicky, televízne aj telefonicky, musí byť stopercentne spoľahlivá. Každopádne ale výskum tejto metódy dáva prinajmenšom prehľad o tom, ktorá vybraná skupina ľudí aké jazyky študuje najradšej.

Závery sú dosť prekvapivé, pretože v prvej desiatke najobľúbenejšie študovaných jazykov nájdete aj tie kedysi rozšírené, ale globálny svet ich medzitým už odpísal. Táto platforma pracuje s niekoľkými vrstvami záujemcov podľa kategorizácie rodných jazykov. Ich frekventovanosť siaha od thajčiny, arabčiny, kórejčiny, čínštiny, ruštiny, vietnamčiny, poľštiny až – povedzme – po hindčinu a iné. Angličtina tam, samozrejme, nemôže chýbať.

Desať najštudovanejších jazykov na svete – rebríček plný prekvapení

Prekvapením azda nie sú prvé tri priečky v poradí angličtina (to vďaka USA), španielčina (to vďaka Latinskej Amerike, v Európe sa s týmto jazykom dohovoríte možno na univerzitných katedrách hispanistiky a na lericku v Madride) a francúzština (to vďaka Európskej únii situovanej v dvoch frankofónnych hlavných mestách a stále ešte ozvenám vplyvu v bývalých francúzskych kolóniách). To, že sa v prvej desiatke nachádza aj nemčina je ozajstné prekvapenie (akonáhle opustíte geografický priestor strednej Európy, je vám ten jazyk nanič), ale ekonomická príťažlivosť po nemecky hovoriacej Európy slúži pre migrantov ako magnet. V prvej desiatke nájdete aj portugalčinu (vďaka ´brazílčine´), japončinu (ďalšia ekonomická šípka na buzole), hindčinu (možno budúca superveľmoc sveta) a čínštinu. Tým posledne menovaným jazykom – prinajmenšom v jeho mandarínskej verzii – hovorí asi najviac ľudí na svete, ale študuje ho málokto. Už aj preto, že v Číne sa masovo študuje angličtina a prinajmenšom v mestách sa s ňou bez problémov dorozumiete.

Ruština v prvej desiatke najštudovanejších jazykov už nefiguruje. Po útoku Ruska na Ukrajinu záujem o štúdium tohto jazyka veľmi upadol. Na Ďalekom východe navyše čoraz viac ľudí hovorí po čínsky, na Ukrajine týmto jazykom odmietajú hovoriť. Prinajmenšom čo sa týka najmä mladej generácie na západnej Ukrajine.

Dominancia angličtiny je nepopierateľná, ale nespravodlivá

Ak zhrnieme výsledky „študovanosti“ jazykov za minulý rok (2023), angličtina je jednotkou v 122 krajinách sveta. Je to smutné z toho dôvodu, že je to nespravodlivé voči tým, ktorí sa – na rozdiel od Britov, Írov, Austrálčanov, Američanov, Kanaďanov a iných – musia naučiť aspoň tri svetové jazyky, aby obstáli v medzinárodnej odbornej konkurencii. A musia si svoje znalosti udržiavať, jazyk je živý mechanizmus.

Rodený „English-speaker“ si s takými starosťami nemusí lámať hlavu.

Autor kometnára: Ivo Samson

375