Vyzerá to ako hlavolam pre maturantov z matematiky, ale vôbec to nie je zložité. Predstavte si, že vás sused okradne, niekto vás poľutuje a “založí” vás, ale súčasne vás uzemní slovami, že sa nesmiete správať ako ten „kmín“ a požadovať svoje peniaze naspäť tým spôsobom, že si na zlodeja počkáte v jeho brlohu a z vrecka mu vytiahnete sumu, ktorú vám ten nespratník dlhuje.
Plus si prirátate úrok. Vniknúť len tak do zlodejovho pelechu niečo stojí, potrebujete komplicov, informácie, zdroje. Expert na medzinárodné právo vám nebude veľmi platný, poradí vám obrátiť sa na Radu bezpečnosti OSN, kde na zabetónovanej stoličke sedí práve váš sused a vyškiera sa vám.
Ako to vyrieši náš maturant?
Každý vie, o čom hovorím. Západné štáty dodávajú Ukrajine zbrane. Ide o zbrane druhej až tretej generácie. Žiaľ, takýmto druhoradým kategóriám zbraní ukrajinský vojak rozumie lepšie ako F-šestnástkam, na to by potreboval aspoň rok leteckého výcviku a sebalepšia ukrajinčina alebo ruština amerických inštruktorov by mu veľmi nepomohla. Potrebuje aj nalietané hodiny a bojový zácvik, aby sa z neho stalo protiboľševické eso a nie iba symbolický “duch”. Povedzme, že pri obsluhe húfnic alebo moderných “pancerfaustov” je to jednoduchšie, to začínajú v Odese v predstihu ovládať aj študenti vysokých škôl, dokonca aj maturanti. Tak trochu to pripomína prípravy na obranu Budapešti v roku 1945, keď sa v záujme obrany mesta zomkli všetci bez ohľadu na politickú príslušnosť. Ako by vedeli, čo ich všetkých čaká.
Je Ukrajina užitočný idiot?
Mnohí ju za takého idiota označia, lenže Ukrajina, či sa nám to páči alebo nie, vedie vojnu sama za seba, v záujme sebazachovania svojej identity. Západ sa pre ňu akosi vyskytuje až na druhom mieste, viac ako trvalý západný boj o občiansku a neskorumpovanú spoločnosť potrebuje Ukrajina zbrane, ktorými si bude môcť ubrániť svoje nezávislé dejiny a etnickú hrdosť.
Dnes je zrejmé, že Ukrajina vedie v záujme Západu (ach, ten pojem!) zástupnú vojnu. Ak sa kedysi hovorilo, že v Kronštadte sa bojovalo o Moskvu, v Madride o Prahu, v Soule o Tokio alebo v Saigone o Bangkok, tak dnes sa údajne v Kyjeve (v rôznych Mariupoľoch, Charkovoch, Severodoneckoch a podobných miest bude viac) bojuje o Brusel.
Hlavolam pre maturanta z matematiky je kupodivu riešiteľný. Americký prezident Biden súhlasí s dodávkami rakiet stredného doletu na Ukrajinu. Sú to rakety namierené proti Rusom, ibaže tie rakety nesmú byť zase až tak dlhé, aby zasiahli územie, na ktorom sa grupujú vojaci armády Ruskej federácie, plochy, kde priateľské satelity snímajú tamojšie letiská, odkiaľ Rusi posielajú stroje na ukrajinské ciele alebo rezervoáre paliva, ktorými ruské ozbrojené sily vyživujú svoju špeciálnu vojenskú operáciu na území okradnutého neboráka, ktorý si bezočivo privlastnil názov suverénny štát a národnostne sa drzo označuje za ukrajinský národ.
Protiútok je rizikový, ale nemôže nebyť
USA a jeho protektorát (myslím tým NATO mimo Spojené štáty) sa nechcú zapliesť do celosvetového konfliktu s upadajúcou kedysi superveľmocou, dnes už iba veľmocou, zajtra možno iba mocnosťou. Preto jeho podpora Ukrajincov by ako zadaná úloha pre maturanta s historicko-politologickými ambíciami nemusela byť až taká neriešiteľná. Chudák maturant však musí dospieť k niečomu, čo si nijaký vševed na spoločenský pohyb nemôže dovoliť. Musí dôjsť k jednoznačnému výsledku, so scenármi by u maturitnej komisie neuspel. Ak náš maturant podľahne logike a vyráta, že útočiť na teritórium agresora vyjde na nulu, komisia mu udelí absolutórium. U maturanta totiž preváži matematická jednoznačnosť. Taký Winston Churchill, ktorý mal k matematike ďalej ako k insitnému maliarstvu, by takého abiturienta nazval somárom. Ale posúďte! Môžete bez rizika represie z veľvyslanectva USA napísať, že americký prezident je osol?
Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik