Už sme počuli kadečo, aj že budeme o tri roky Švajčiarsko strednej Európy. Ale príbeh o odmenách za voľby... To svet ešte nezažil

Bývalý predseda vlády SR, napokon degradovaný na ministra financií, ale stále predseda strany, ktorá pri posledných voľbách získala šokujúcu pomernú väčšinu v Národnej rade SR, vysiela bombu za bombou. Nie sú to pumy padajúce na spor o rusko-ukrajinskej vojne, nie sú to vlastne ani „atómovky“. Návrhy bývalého nepresvedčivého premiéra na odmenu 500 eur každému, kto sa bude unúvať prísť k parlamentným voľbám, sa podobajú skôr na „vodíkovky“ alebo ešte viac „neutrónky“. A možno ešte na niečo ďalšie, o čom zatiaľ nič nevieme.

Volebná účasť nie je povinná, ale…

Boli-neboli na svete krajiny, keď účasť pri voľbách bola nepovinne povinná. K takýmto subjektom patrilo aj bývalé Československo v rokoch 1945 – 1989. Nikto nikomu nekázal, aby šiel k volebným urnám, ale každý si bol vedomý totálnej osobnej závislosti od štátu. Od narodenia, cez jasle, základnú, strednú aj vysokú školu, prideľovaní bytov, statusov v robotníckych a roľníckych povolaniach až po pohreb vás štát mal v hrsti. Niekedy nemal úctu ani k mŕtvym. Ako príklad môže slúžiť pohreb filozofa Jána Patočku v marci 1977 (so znormalizovaným režimom mal nejaké nedorozumenia), keď nad hrobmi lietal vrtuľník a za múrmi cintorína túrovali svoje motocykle príslušníci ministerstva vnútra tak veľmi, že slová farára nebolo vôbec počuť.

V ére prechodu od reálneho socializmu ku komunizmu chodil k voľbám každý, kto nechcel mať problémy. Netušil aké, ale vedel, že môžu byť. Režim sa pýšil volebnou účasťou 99, 99 % občanov a z nich prakticky všetci volili kandidáta, ktorého mandát bol vo volebnom okrsku jediný. Volebné komisie sa usilovali o výkaz voličov na 100 %. Ak to bolo len 99,99 % (na dedinách to bývalo spravidla sto), dozornú vrchnosť to ešte nechávalo v relatívnom kľude. Veď takmer všetci vyjadrili „kladný postoj k súčasnému zriadeniu“. Ak to bolo ´nedajsatan´ o 0, 01 % menej, volali zodpovedných k zodpovednosti. Čo to tam máte za bordel?! Preto radšej volili všetci. Ak bol beznohý, prišli za ním s urnou a uvedomelý občan rukou zaškrtol jediného kandidáta. Ak bol bezruký, kopol volebného komisára do členku na znak súhlasu. Ak zle videl, žmurkol na neho (alebo na ňu), čo znamenalo ÁNO.

Kde je volebná účasť povinná

Americký ľavicový denník New York Times uviedol, že trištvrte miliardy obyvateľov zemegule je povinných účastniť sa na voľbách, inak im hrozí pokuta. V Európe k týmto štátom patria Belgicko, Luxembursko, Grécko, iné zdroje uvádzajú aj Bulharsko. Hlavné postihy pre tých, ktorí odmietajú chodiť k voľbám, panujú v Latinskej Amerike (Brazília, Kostarika, Mexiko a iné). Povinnosť obťažovať sa ísť k voľbám je tradičná v Austrálii. Kto sa nezúčastní, dostane pokutu 20 austrálskych dolárov, asi 15 eur (no strašné!). Vláda to zdôvodňuje celkom logicky: Žijete v štáte, ktorého ste občanom. Štát vám dáva slobodu ísť k voľbám a nikoho nevoliť, môžete vhodiť neplatné lístky, je to vaša vec a je súkromná, idete povinne do kabínky. Štát vám zabezpečuje sociálne istoty, zdravotné a iné, policajnú ochranu a s austrálskym pasom aj medzinárodné krytie. Ak nepôjdete, zaplatíte 20 AUD (čo inak zarobíte za 20 minút práce).

Slovensko je fenomén

Nikde som sa nedočítal, že by občan slobodného štátu bol odmeňovaný za slobodu unúvať sa ísť vhodiť do volebnej urny lístok. Už sme počuli, že budeme o tri roky Švajčiarsko strednej Európy, že slovenská koruna bude paritná s americkým dolárom, že po voľbách vzrastú reálne platy dvojnásobne, že Slovensko je tatranským tigrom, že po budúcich voľbách bude stáť plyn z Ruska pár kopejok… Možno neveríme, ale sme pozitívne naladení.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik

461