Svetoznámy britský spisovateľ indického pôvodu napísal množstvo románov, ale už jeden z tých skorších mu vyniesol nielen slávu, ale pochoval ho zaživa. Salman Rushdie spáchal pred už takmer 34 rokmi cca šesťstostránkové dielo Satanské verše. Svojím satirickým vtipom, plným magického realizmu a poetickej farbitosti, sa príbeh dvoch leteckých stroskotancov podobá na Danteovu Božskú komédiu. Avšak s tým rozdielom, že taliansky autor z prelomu 13. a 14. storočia svoj výtvor bez úhony prežil. V tej dobe už mocná inkvizícia literáta neupálila ani neuväznila. Rushdieho čakal iný osud.

Prečo na spisovateľa dopadla päsť božia

Dnes leží v americkej nemocnici, lekári sa spočiatku o jeho možnosti prežiť vyjadrovali skepticky. Až po dvoch dňoch usúdili, že si ho smrť možno nevezme, ale ostane mrzákom. Navyše stratí jedno oko.

Čo sa stalo? Na jednej augustovej besede s čitateľmi v štáte New York naňho zaútočil nožom islamský „aktivista“ z Libanonu, dobodal ho nožom a veľmi vážne ho zranil. Prečo to urobil? Na vine sú predovšetkým práve Satanské verše, kvôli ktorým na Rushdieho už v roku 1988 uvalil vtedajší iránsky duchovný vodca, veľký ajatolláh Rúdolláh Chomejní, fatvu.

Ide o súdny výrok vynášaný vysokou autoritou na islamské právo, zvyčajne muftim. Zväčša taký výrok odsudzuje niečo alebo niekoho, kto koná v rozpore s islamským právom, pričom výzvy na fyzickú likvidáciu sú zriedkavé. V tomto prípade však najvyšší iránsky vodca usúdil, že kniha znesväcuje Proroka a autora musia potrestať smrťou, teda zabiť. Irán ponúkol za popravu aj finančnú odmenu vo výške 3 milióny amerických dolárov, Satanské verše ho rozhnevali do nepríčetnosti.

Po prvé, Rushdie sa narodil ako moslim, preto sa na neho pozerajú ako na odpadlíka od viery. Po druhé, čokoľvek v šiitskom islame vyriekne vrcholná duchovná autorita, nie je o čom diskutovať. Najvyšší imám je totiž neomylný.

Uloviť spisovateľa sa dlho nedarilo. Rushdieho celé roky častovali vyhrážkami, ale bol pod permanentnou ochranou britských agentov 24 hodín denne. Lenže podarilo sa, jeho nepriatelia dnes môžu jasať, čo aj robia.

Čo na to svet, čo na to iránska vláda?

Západné krajiny štvanicu na literáta odsúdili už dávno a s Iránom často zmrazili diplomatické aktivity. Iránska vláda dala ruky preč aj po terajšom podarenom atentáte v USA. Lenže v Iráne nevládne vláda, moc má v rukách duchovenstvo. A to neskrýva svoje nadšenie nad „spravodlivým trestom“ rúhača. Na druhej strane treba priznať, že samotná výzva na zavraždenie spisovateľa bola nezvyčajne úprimná.

Diktátori totiž nepohodlných umelcov a kritikov režimu nechávajú usmrtiť nájomnými zabijakmi, aj keď akt potom rozhorčene odsúdia. Chomejní však na vraždu vyzval verejne a pred celým svetom. Takej otvorenosti by sa napríklad Kremeľ nikdy nedopustil. Je takmer isté, že má na svedomí otrávenie „odpadlíka“ Alexandra Litvinenka, zastrelenie Anny Politkovskej, zavraždenie Borisa Nemcova, pokus o otravu Sergeja Skripaľa či Alexeja Navaľného a iné naničhodnosti.

Mimochodom, povraždenie tisícok poľských dôstojníkov v Katyni Kremeľ „zatĺkal“ celé polstoročie a priznal farbu až po rozpade ZSSR. V tom sa odlišuje od Iránu, ten plánovanú vraždu vytrúbil do sveta dávno pred augustom 2022.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik