8. marec 2023 bol posledným dňom, ktorý vo funkcii strávil český prezident Miloš Zeman. Od 9. marca 2023 sa úradu ujal novozvolený prezident Petr Pavel.
Miloš Zeman nie je prezidentom, na ktorého Česi len tak zabudnú. K jeho politickej kariére existuje dosť faktov a ešte viac dojmov z rôznych televíznych záberov, bulvárnych výpadov a žartíkov na jeho alkoholizmus.
Realita však až taká humorná nie je
Politické vzostupy a pády M. Zemana vydal knižne jeden profesor politológie z Brna (nebol to Petr Fiala, ale Lubomír Kopeček) pod názvom Príbeh talentovaného pragmatika s podtitulom Intelektuál vedie vojnu s intelektuálmi (2017, 311 strán). Kniha vyzerá neutrálne, hoci autor chová voči Zemanovi skôr sympatie. Kniha vyšla na počiatku Zemanovho druhého zvolenia. Odvtedy až po jeho odchod sa veľa vecí zmenilo – v Česku, na Slovensku, v Európe aj vo svete. Do „kresla Masarykovho“ zasadá nová, doteraz málo známa tvár. Má kariérne k Zemanovi veľmi ďaleko. Vojak, nádejný adept tajných služieb a šokujúco zaslúžilý vysoký funkcionár v jednom z troch hlavných výborov NATO.
Zeman ako rebel
Spoločné majú tí dvaja len to, že vstúpili do štátostrany. Ten prvý sa nechal vyhodiť (nevystúpil z nej po ponižujúcich Moskovských protokoloch ako napr. Petr Pithart), ten druhý nie, ale zasa členstvo verejne oľutoval. Aj preto ho zvolili prezidentom, a to opäť v priamej voľbe.
Zeman, na ktorého dnes každý pľuje a ešte pluť bude, už ako prognostik zaujal veľmi kritický postoj voči prednovembrovému režimu. Milovník popularizátora českých historických rozprávok Aloisa Jiráska a obdivovateľ humoristu Marka Twaina sa prerodil na ozajstného nepriateľa režimu v čase, keď už bežala Gorbačovova perestrojka a futurológ už nemal veľmi čo stratiť, len získať.
Ale už niekoľko rokov pred novembrom 1989 sa jeho profesionálny život pretínal s činnosťou tolerovaného, no kritického intelektuálneho prúdu v Prahe.
Jeho neskoršia plavba riečnymi prahmi politiky a českou politickou džungľou sa číta ako detektívka. Absolvoval tvrdú púť od futurológa, prognostika, akademického ekonóma, straníckeho šéfa sociálnych demokratov, predsedu vlády a politického „šíbra“ až po desaťročnú držbu prezidentského úradu na Hrade.
Úrad prezidenta
Prezident zastáva v Česku podobné postavenie ako napr. na Slovensku alebo v Rakúsku. Nemá bezprostredný dosah na výkonnú moc, ale môže do nej rôznymi spôsobmi zasahovať. A to Zeman vedel robiť naozaj mafiánsky. Prezident v neprezidentských systémoch dokáže výrazne ovplyvňovať verejnú mienku. A ak je populárny, vie mocipánom strpčovať život.
Keď nejde vláde alebo opozícii poruke, ľahko sa stane terčom nielen ostrých, ale (ako vidíme na Slovensku) priam hulvátskych útokov. Proste neposlúcha! Na Slovensku to jeden bývalý premiér na všelijakých „tlačovkách“ predvádza každodenne so zábavnou rutinou
V zahraničnej politike Zeman čeril už aj tak rozbúrené vody svojím prokremeľským postojom, dokázal však vždy pragmaticky vycúvať, či to už bola aféra Vrbětice, alebo prepadnutie Ukrajiny Ruskom. Potom sa „kajal“, ale už bolo neskoro. Stálo ho to sympatie verejnosti, takže ďalšie voľby by už (napriek zjavne nedobrej zdravotnej kondícii) nevyhral. Mal možno šťastie, že v Česku, podobne ako na Slovensku a inde, platí pravidlo dvakrát a dosť.
Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik
- Podivná hra Ameriky. Dovolí Ukrajincom zaútočiť až na Moskvu?
- Štúdia ukazuje, ktoré potraviny urýchľujú starnutie. Na tanieri ich možno máte každý deň
- Nikita Slovák: Kým idealisti mleli čosi o lepšom svete, komunisti pochopili, že moc bude mať vždy len ten, kto má peniaze
- Ukrajina po mesiacoch získala dôležité povolenie, Turecko pre ňu chystá plán zmrazenia vojny. Čo ešte priniesol vojnový týždeň?
- USA nútia EÚ k samostatnosti, má si zvyknúť na hrozbu vojny. Rysuje sa projekt európskej CIA, no šance sú malé