Dnes má meniny: Cecília
Momentálne aj na Slovensku zúri debata o tom, či športovci reprezentujú len šport alebo sú aj vývozným tovarom krajín, ktoré reprezentujú. Ešte do roku 1989 sme mohli neprestajne počuť, koľko medailí na rôznych olympijských podujatiach získali športovci „tábora mieru a socializmu“. Spravidla k týmto krajinám automaticky priraďovali aj Čínu, hoci bývalý Sovietsky zväz a Čínska ľudová republika stáli na pokraji ozbrojeného konfliktu.
Jedno také múzeum s pozitívnym názvom Royal Air Force Museum na nachádza neďaleko britského Birminghamu a raz ma tam poslal cez „víkend“ môj bývalý univerzitný šéf. Vyhovel som mu rád, víkendy v Británii zväčša trávite v puboch a rozprávate sa v ich negramotnej angličtine o kanalizácii.
Múzeum vojny v meste Cosford ma nadchlo. Už nie tak cesta vlakmi cez železničné stanice z počiatku 20. storočia (žiadne služby, zatekalo, keďže tam stále prší) a viem preto trochu pochopiť dôvody pre Brexit.
Múzeum má vojenskú sekciu venovanú britskému letectvu a potom politicko-športovú. Tá sa venuje medzinárodnej dimenzii športu počas studenej vojny.
Bobby Fischer a Boris Spasskij
Najviac ma upútali panely historického šachového turnaja medzi „Bobbym“ Fischerom a sovietským šachovým idolom Borisom Spasským. Američan Spasského v Reykjaviku (1972) porazil a svet to bral ako čiastkové víťazstvo USA v studenej vojne.
Melbournský krvavý kúpeľ
Tento incident sa odohral ešte pred šachovým turnajom medzi „Bobbym“ a Borisom. Maďarskí hráči vodného póla sa až cestou na letné olympijské hry (jeseň 1956) do Austrálie dozvedeli, že Budapešť horí, pretože tam zasiahli sovietske tanky proti maďarským kontrarevolucionárom a bojuje sa o každú ulicu. Budapešť nakoniec „padla“, ale maďarskí vodní pólisti v Melbourne nie. V semifinálovom zápase ešte minútu pred ukončením stretnutia viedli nad Sovietmi 4:0. Potom jeden zo sovietskych hráčov napadol maďarského plavca a nastal Melbournský krvavý kúpeľ. Maďarskí borci si prestali všímať loptu a sústredili sa skôr na hlavy Sovietov. Maďarskí emigranti s maďarskými vlajkami s vystrihnutým sovietskym symbolom sa dostali k bazénu a začali na sovietskych reprezentantov pľuť. Voda sa údajne sfarbila na „bordó“ a rozhodcovia zápas predčasne ukončili. Austrálska polícia však „Rusov“ dopravila do bezpečia šatní.
Mimochodom, väčšina maďarských hráčov napokon ostala v emigrácii.
Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji v Štokholme
Tieto majstrovstvá z roku 1969 si vybavujú naozaj už len pamätníci. Čechoslováci (ČSSR) vtedy dvakrát po sebe porazili neporaziteľnú sovietsku „zbornú“ a odmietli potom podať sovietskym hráčom ruky. Ich víťazstvo viedlo k emóciám a „pochodom“ v mnohých československých mestách. Víťazstvo sa chápalo ako zadosťučinenie za intervenciu vojsk Varšavskej zmluvy z 21. augusta 1968. Režim však na toto práve čakal a začal tvrdú normalizáciu. Pamätám si na jedného suchého humoristu, učiteľa občianskej náuky v Brne, ktorý tieto hokejové udalosti ČSSR verzus ZSSR (láska pokračovala, ale k tomu nech sa kvalifikovanejšie vyjadruje Jozef Golonka) komentoval varovaním: Chlapci, kto nefandí Sovietom v hokeji, nie je politicky spoľahlivý.
Lake Placid, Viera Čáslavská a Kosťuková verzus Azarenková
Na zimnej olympiáde v Lake Placid v roku 1980 porazil študentský klub zložený z amerických univerzitných talentov profesionálov zo Sovietskeho zväzu a študenti sa stali majstrami sveta. Ťažká rana pre svet mieru a socializmu, kde vodka a televízia zapĺňala všedné dni. Aj toto podujatie sa vo vtedajšom Československu interpretovalo ako „šport“, nie politika. Múzeum v Cosforde to však dáva do politických súradníc.
Gesto gymnastky Viery Čáslavskej na letných olympijských hrách 1968 v Mexiku je legendárne. Pri spustení sovietskej hymny odvrátila tvár. Ale neodpľula si. Lepšie dopadla na nedávnom tenisovom turnaji US Open bieloruská tenistka Viktoria Azarenková, ktorej Ukrajinka Marta Kosťuková po zápase odmietla podať ruku, len si s ňou „ťukla“ raketou. Bolo ale športové, že ju s ňou v rámci slovanskej vzájomnosti nešmarila po hlave. Veď športovci za nič nemôžu.
Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik