Dnes má meniny: Klement
V súčasnosti má naša milá planéta asi 7, 9 miliárd obyvateľov a útočí na hranicu 8 miliárd jedincov.
Napriek tomu paniku z preľudnenia treba zastaviť, pretože prudký nárast sa zastavil už pred polstoročím a
dnes (údaje ku koncu roku 2020) tvorí asi 1 % (1, 05 %) ročne. Nárast obyvateľstva bol od 19. storočia
impozantný vďaka kolonializmu, zvyšujúcemu sa veku dožitia a nižšej detskej úmrtnosti. Rast populácie
sa, samozrejme, ráta podľa počtu detí na jednu ženu, autorstvo mužov nebýva vždy isté. Anglický
ekonóm a filozof William Petty odhadol v druhej polovici 17. storočia počet ľudí na zemeguli na 320
miliónov a upil sa z tohto čísla v roku 1687 k smrti. Koncom 18. storočia sa odhady už pohybovali okolo
jednej miliardy viac alebo menej šťastných jedincov obývajúcich túto planétu.
Vyrátať počet obyvateľstva v dejinnom svete bolo na začiatku jednoduché. Najprv bol iba jeden, resp.
dvaja. Napokon už štyria, ale potom zasa už zrejme iba traja, pretože jeden z tých ďalších dvoch toho
jedného zabil. Tak sa to rozpráva v knihe Genezis a na rozhraní 6/7 septembra 2021 by sa tak mal písať
rok 5782 židovského letopočtu.
Veda to vidí inak, ale až do 19. storočia sa môže spoľahnúť iba na odhady. Pra-praveký homo sapiens sapiens disponoval v staršej dobe kamennej – veľmi dlhá éra v paleolite – podľa odhadov asi 100-tisíc až 300-tisíc obyvateľmi. V súčasnom globalizovanom svete sú k dispozícii exaktnejšie údaje od OSN, ktorá vydáva tzv. kartogramy populácie a na internete nájdete aj sekundový merač nárastu obyvateľstva – “World Population Growth”. Môžete sa oprieť aj o Eurostat alebo US Census Bureau. Počet obyvateľstva rastie, ale nie tak dramaticky ako po druhej svetovej vojne.
Meria sa aj počet obyvateľov na priestor a momentálne (2021) je to asi 25 ľudí na kilometer štvorcový.
Čo do hustoty sú na tom najlepšie (možno aj najhoršie) čínske Macao a Hongkong. Singapur má napr. na
kilometer štvorcový asi 200 x viac obyvateľov ako USA a asi 2000 x viac ako Austrália. Keďže údaje OSN
a Eurostatu sú spoľahlivejšie ako niekdajšie odhady filozofov, Európania na tom nie sú najlepšie. Ročný
prírastok obyvateľstva v krajinách EÚ je plus 0, 1 %, ale to len vďaka prisťahovalectvu. Pozitívne je na
tom Írsko (plus 1, 2 %), trochu aj Slovinsko (plus 0, 6 %), pobaltské krajiny majú ako celok mínus (0, 1 %),
Poľsko je na nule. V zápornom čísle je aj člen skupiny G-7, Japonsko. V EÚ je hlboko pod nulou aj ďalší
člen G-7, „katolícke“ Taliansko. Mimo EÚ je na tom v Európe najhoršie Ukrajina (mínus 0, 6 %), Rusko a
Bielorusko (0, 2 %) Úspešné sú naopak subsaharské africké krajiny (plus 2, 6 %) a moslimské krajiny
vôbec (napr. Bahrajn plus 3, 6 %). Inak je na tom Stredný východ a Severná Afrika ( plus 1, 7 %).
Každého, samozrejme, zaujíma, ako je na tom Slovensko. Na Slovensku sa od roku 1989 vek dožitia zvýšil
asi o dva roky, takže Slovensko starne. Úroveň nad nulou (plus 0, 1 %) mu držia rómski spoluobčania a
prisťahovalectvo, najmä z Ukrajiny. Česi sú na tom len o trochu lepšie (plus 0, 3 %), ale tam sa vek dožitia
zvýšil ešte viac, takže táto krajina tiež práve nemladne. Jednoducho, predlžujúci sa vek je silná záťaž pre
štátnu kasu. No nebol ten „socík“ zlatý? Veď to by tu ani kovidová pandémia nebola, nikto vtedy veľmi necestoval a nemuselo sa vyzývať ľudí, aby ostali doma. Aj tak ste potrebovali podplatiť úradníka v banke, aby ste dostali „devízový prísľub“.
Autor je bezpečnostný analytik.