Dnes má meniny: Cecília
Olympijské hry sa definitívne stali súčasťou vojny na berlínskej olympiáde v r. 1936, keď ich nacisti využili pre svoju propagandu a kde nemeckí športovci v počte medailí suverénne zvíťazili nad „degenerovanými“ Američanmi v pomere 89 medailí proti americkým 56 cenným kovom. Jedinou nepríjemnosťou pre Nemcov bol Afroameričan Jessee Owens, ktorý svojimi štyrmi zlatými medailami nepotvrdil ich rasovú teóriu.
Po roku 1948, keď bol svet už hlboko rozdelený na dva bloky a politika vpadla do športu už bezuzdne. Keďže na olympijských hrách aj iných medzinárodných športových podujatiach začali dominovať športovci Sovietského zväzu, NDR a iných komunistických štátov, OH (letné aj zimné) sa vo východnom bloku, konkrétne aj v bývalom Československu, bilancovali podľa toho, koľko medailí získal „socialistický tábor“, koľko nadobudli športovci tzv. rozvojových krajín (tých vydávali za spojencov socialistického tábora) a koľko sa zišlo kapitalistom.
Súťaženie sa koncentrovalo najmä na súperenie krajiny, kde zajtra už znamená včera (ZSSR) a na štát imperializmu a zahnívajúceho kapitalizmu (USA). Netýkalo sa to iba olympijských hier. Ako výrazný symbol studenej vojny v športe a jeho ideologizácii do dejín vošiel napr. legendárny zápas o majstra sveta v šachu, nazývaný odvtedy „zápas storočia“. V islandskom Reykjavíku vtedy Bobby Fisher prerušil sovietsku šachovú hegemóniu a porazil neporaziteľného sovietskeho borca Borisa Spasského. Porážka ZSSR bola o to trápnejšia, že Fisher mal rusko-poľsko-židovský pôvod a bol príslušníkom Celosvetovej božej cirkvi. Pre ZSSR, ktorého oficiálnou doktrínou bol ateizmus, sa Fisher stal rovnakou galibou ako Jessee Owens pre Nemecko. Navyše išlo o príslovečné víťazstvo Dávida nad Goliášom. V ZSSR bolo vtedy zaregistrovaných 4 milióny šachistov, v USA len 35-tisíc. Pamätníci si spomenú aj na Zimné olympijské hry v Lake Placid v r. 1980, keď americké študentské mužstvo vo finále porazilo sovietskych, dovtedy takmer neporaziteľných hokejistov a získalo zlato.
Na Letných olympijských hrách v Tokiu, ktoré sa práve skončili, sa situácia opakuje, ale Rusko (Ruský olympijský výbor) už nesúťaží s USA a USA sa neboria s Ruskom, ale s Čínou. Až do posledného dňa „Amíci“ doháňali čínsky náskok v množstve zlatých medailí, hoci celkovo vysoko viedli. USA nakoniec LOH v Tokiu „vyhrali“ v počte zlatých, strieborných aj bronzových s celkovým počtom 113 cenných kovov, Čína mala 88. Narážame tu ale na zaujímavú aritmetiku. Ako sa hodnotí športová vyspelosť národa? Bodovanie v médiách sa ráta v počte zlatých. Takže môžete mať desať strieborných a desať bronzových, ale v tabuľke ste pod krajinou, ktorá získala len jednu medailu – zlatú. Kosovo získalo v Tokiu napr. len dve medaily (obe zlaté) a skončilo na 42. mieste. Azerbajdžan mal 7 medailí – 3 strieborné a 4 bronzové a skončil na 67. mieste. Slovensko skončilo so štyrmi medailami (1+2+1) na 50. mieste spolu s Filipínami. Stačilo však, aby sa z jednej bronzovej stala jedna zlatá a preskočilo by aj tých, ktorí by teoreticky mali aj tridsať strieborných a tucet bronzových.
S kombináciami ako celkový počet medailí, počet podľa zlata alebo počet bodov, kde sa zarátajú aj prvé nepódiové umiestnenia, sa dá politicky v terajšej novej studenej vojne manipulovať, ale riešenie je na Medzinárodnom olympijskom výbore.
Autor je bezpečnostný analytik.