Dnes má meniny: Klement
Pápež má Slovensko navštíviť v dňoch 12. – 15. septembra 2021. Starostlivosť o jeho bezpečnosť je
pochopiteľná a nie je tam žiadne „ale“. Minimálne štyria poslední pápeži vrátane Jorgea Maria Bergoglia, v poradí uznávaný ako 266. pápež František I, boli v niečom výnimoční. František I je prvý pápež z amerického svetadiela a južnej pologule a prvý, ktorý vzišiel z jezuitskej rehole. Jeho predchodca, Benedikt XVI, bol posledný pápež, ktorý dobrovoľne abdikoval. Predchodca Benedikta XVI, Ján Pavol II, bol zasa prvý “slovanský” pápež, od 16. storočia prvý netaliansky pápež a nacestoval pri svojich cca 100 cestách viac kilometrov, ako všetci pápeži pred ním. Bol to navyše najdlhšie slúžiaci pápež po Piovi IX a možno Sv. Petrovi. A ešte pred týmto pápežom – cestovateľom jeho predchodca, Ján Pavol I, bol zasa prvý pápež s dvomi menami.
Rozpaky, o ktorých píšem, sa nedotýkajú pápeža z Argentíny. Je to vážený a bez najmenších pochýb
čestný človek, pre kresťanov rímskokatolíckeho vyznania námestník Krista na zemi. Ale to je málo, resp.
to nie je všetko. Pontifik, ako hlavu rímskokatolíckej cirkvi nazývajú, je aj symbolom západnej civilizácie, kresťanskej neagresivity a mnohí sa na neho dnes pozerajú ako na strážcu slušnosti a demokratických hodnôt. Pápež František to v úrade nemá ľahké, zdedil veľa škandálov, ktoré RK cirkev zamlčala (pedofília kňazov), ale jeho najväčším problémom je miesto v tieni Jána Pavla II, nazývaného tiež Ján Pavol Veľký. Tento pápež mal aj svetovú politickú dimenziu a spolu s Ronaldom Reaganom a Michailom Gorbačovom niesol hlavnú zásluhu na demontáži komunizmu sovietskeho typu.
Súčasného pápeža Františka predbehol v mnohých cirkevných zápletkách, ktoré by František I dnes musel riešiť tak či tak: V roku 1992 sa ospravedlnil za prenasledovanie Galilea Galileiho, v roku 1993 za účasť cirkvi
na obchode s otrokmi, v roku 1995 v Česku za protireformáciu po roku 1620 a neskôr ešte raz za upálenie
Jána Husa (v Česku štátny sviatok) a niektoré ďalšie prešľapy. Naproti tomu sa Ján Pavol II ohradil proti
homosexuálnym manželstvám, proti vojne v Iraku (to vraj mala riešiť OSN), na druhej strane to bol prvý
pápež, ktorý sa rukou dotkol Múru nárekov v Jeruzaleme a ospravedlnil sa za pasivitu RK cirkvi počas
holokaustu. Toto všetko by možno bol býval musel riešiť František I, ale už nemusí, prácu zaňho odviedol
Ján Pavol II.
Problémy s návštevou pápeža Františka na Slovensku sú úplne iného charakteru. Mnoho ľudí by ho na
jednej z jeho plánovaných destinácií rado videlo, ale bráni im v tom nariadenie o očkovacom potvrdení, ktoré sa medzitým zbytočne prehodnotilo. Osvedčenie o očkovaní by mal mať totiž každý účastník, taký Šaštín nie je futbalový štadión v Budapešti. Keď sa však chcete zaregistrovať, zarazíte sa. Na stránke navstevapapeza.sk sa indikuje Návšteva Svätého Otca (všetko s veľkými písmenami). Udáte meno, priezvisko, číslo občianskeho preukazu, rodné číslo a iné. Na otázky, ktoré sú označené hviezdičkou, musíte odpovedať povinne, inak vás systém nepustí. Otázky o vašich osobných údajoch sú z hľadiska bezpečnosti potrebné, na Jána Pavla II zaregistrovali niekoľko pokusov o atentát, pri tom úspešnom na Námestí sv. Petra v r. 1981 bol vážne postrelený, v roku 1982 zabránila atentátu v portugalskej Fatime jeho osobná stráž, na Filipínach odhalili pripravovaný atentát v roku 1995 ešte pred pokusom.
Dotazník pre registráciu “na Františka I” sa však v samostatnej kolónke pýta ešte na to, z akej ste diecézy, potom ďalej aj to, z akej ste farnosti. Kolónky musíte vyplniť, inak vás k pápežovi nepustia, nebudete zaregistrovaní. Lenže nie každý, kto chce pontifika vidieť, je rímsky alebo grécky katolík. Máme aj sekulárnych kresťanov, aj bezvercov, aj kresťanov iných cirkví a z nich by mnohí chceli takého vzácneho
človeka, ako je František I vidieť, aj keď sa nebudú chcieť zúčastniť na omši. Pápež je svetová osobnosť,
patrí všetkým, rímskokatolícka alebo gréckokatolícka cirkev nemôžu mať monopol na jeho “zazrenie”.
Autor tohto článku bez problémov „zazrel“ pápeža Jána Pavla II v Krakove pri jeho prvej legendárnej
návšteve Poľska, registrácia nebola potrebná, ale vtedy pápežovi nič zlé nehrozilo. Ak by naňho niekto
len čo vystrelil zo vzduchovky (samozrejme by indície viedli k tomu, že to bol agent CIA), tak by sa ešte
v ten deň celé politbyro poľských komunistov hojdalo na varšavských kandelábroch.
Autor je bezpečnostný analytik.