Prečo? On to už nepriamo pred rokmi vysvetľoval známy a už nebohý rakúsky politický komentátor Hugo Portisch, na ktorého sa „na Viedni“ (ORF – rakúska televízia) pozerali radi aj Slováci. Rodák z Bratislavy, ktorý vedel rakúskou nemčinou okamžite odpovedať na akúkoľvek otázku o každom medzinárodnom probléme, preniesol dávno pred nástupom Trumpa americký spor medzi „dems“ (demokrati) a „reps“ (to ako republikáni, hoci aj oni sú demokrati) do európskej roviny. Vtedy označil „dems“ za niečo ako európsku ľavicu na spôsob sociálnych demokratov. A „reps“, to bola preňho obdoba európskych konzervatívnych strán.
Od roku 2020/2021 je Donald Trump mimo úradu a treba si priznať, že Európania ho nemuseli. Vo svojich chaotických tvítoch, ktorým politicky korektná Európa nechcela rozumieť, bol skôr taktický ako strategický. S pohodlnými a zhýčkanými Európanmi mu došla trpezlivosť a urobil niečo, čo sa od USA dalo skôr či neskôr očakávať. Označil NATO za „zbytočnú organizáciu“ a Európanov tým vydesil. Bolo jasné, že tým mieri na neúmerný pomer amerických výdavkov na obranu v porovnaní s priemerom v EÚ (česť výnimkám ako Francúzsko, Grécko, Poľsko alebo Británia). Európske krajiny NATO sa viezli na tradičnej obrane zo strany USA, spoliehajúc sa v prípade teoretického konfliktu na logistiku, financie a vzdušný most spoza Atlantiku. Áno, Trump ich vystrašil a Európania vrátane Slovenska začali zvyšovať výdavky na obranu na úkor svojich sociálnych projektov.
Tým si však Donald Trump získal všetko iné než obľubu, je u nás zle zapísaný. Prestal dokonca po Európanoch upratovať ich koloniálny odkaz a nezatiahol USA do nijakej vojny. Iste, útok na USA v réžii niečoho ako Al-Káida z akejkoľvek krajiny by to býval ľahko zmenil. Faktom ale je, že počas jeho prezidentovania zomrelo vo vojnách najmenej občanov USA od druhej svetovej vojny. Nás, Európanov, nahneval navyše aj krokmi podniknutými proti imigrácii. Nechal začať budovať „mexický múr“, a to nie preto, aby zabránil americkým občanom utekať do Latinskej Ameriky, skôr naopak.
Trumpove prešľapy a jeho porážka vo voľbách v roku 2020 majú viaceré príčiny. Amerika sa stala svedkom drancovania a zabíjania. Nebola to iba pandémia, ale aj dobre naštartovaná akcia BLM (na čiernych životoch záleží), ktorým sa nasýtila aj taká americká rasistická organizácia ako Antifa (tu typicky zlodej kričí „chyťte zlodeja“). Bola to aj lačnosť „dems“ po moci a bolo to aj zlepšovanie vzťahov USA s Ruskom a bezprecedentná výzva očividne dezorientovaného Trumpa, aby Rusko prijali naspäť do skupiny G-8, z ktorej Ruskú federáciu vylúčili po anexii Krymu.
Trump postupoval veľmi sebavedome a vytvoril pre svojich obdivovateľov priam „kult osobnosti“, čo sa dovtedy podarilo hádam len J. F. Kennedymu a Ronaldovi Reaganovi. Pomsta „dems“ bola sladká. Po útoku vandalov na Kapitol, keďže títo neboli ochotní uniesť výsledky volieb, mu dokonca zakázali komunikovať na sociálnych sieťach so svojimi voličmi. To sa už dialo len ako následok rúcania pomníkov významných osobností (napr. aj Abrahama Lincolna), zákazy prednášok „trumpovských“ a iných nepohodlných ľudí na amerických univerzitách. Je isté, že tomuto vývoju mnohí v Európe tlieskajú, ale je to pochabé. Trump bol (predprítomný čas) fenomén. Joe Biden sa ním asi nestane.
Autor je bezpečnostný analytik.