Dnes má meniny: Cecília
„Nosorožec“, ako vás poučí najnovší Krátky slovník slovenského jazyka (vydala Matica slovenská v roku 2020), je „veľký tropický bylinožravý cicavec s rohom na prednej časti hlavy“. Ako tento múdry slovník uvádza, tie rohy môže mať aj dva. Zoologicky má odborný názov rhinoceros. Emanuel Rádl, jeden z mojich obľúbených filozofov, nazýval nosorožcami filozofov, ktorí sa rozbehli proti múru v domnienke, že ho povalia. K druhu rhinoceros podľa neho patria aj také zaujímavé postavičky ako Friedrich Nietzsche alebo sám Karol Marx, teda ľudia, ktorí sa podieľajú na našom dnešnom myslení.
Mienkotvorné časopisy Foreign Policy a Prospect ho svojho času (2005) zaradili do stovky najvplyvnejších „top intelektuálov“. Jeho meno bolo Christopher Hitchens a bol to veru anglo-americký exot. V svojom živote dokázal napísať a editovať okolo 30 kníh, v ktorých sa odráža jeho „cirkulácia“ politickým svetom.
Pobehovanie po dejinách
Ako správnemu progresistovi mu učaroval marxizmus so svojím historickým materializmom a dočasne sa ako „demokratický socialista“ stal členom trockistickej Socialistickej robotníckej strany. Riešil dejiny po marxisticky, akoby šúpal arašidy. Všetko bolo jasné. Vo vtedajších politických vodách sa pohyboval podľa módnych smerov. Bol proti americkej vojne vo Vietname, odsúdil “pinočetovský“ puč proti komunistickým poskokom v Chile. Stačí predsa vyvraždiť vykorisťovateľov a bude lepšie. Bezpečnostného poradcu amerického prezidenta a dodnes žijúcu legendu americkej politiky Henryho Kissingera nazval “židákom“ a navrhol, aby ho poslali zodpovedať sa za „vojnové zločiny“ pred medzinárodný trestný tribunál!
Zvraty a myšlienkové premeny
Napokon ale Hitchens dokázal niečo, čo sa intelektuálom stáva zriedkavo. Vedel zmeniť názor bez ohľadu na dôsledky. Rozhodne sa postavil proti genocíde kosovských Albáncov, podporil vojnu NATO proti Srbsku a pri vášnivých debatách sa postavil za vojenskú intervenciu USA proti irackému režimu istého Saddáma „Husajna“. Definitívnym zlomom v jeho myslení bol, samozrejme, útok na USA z jedenásteho septembra 2001. Stratil týmto krokom mnoho svojich neonacistických a neokomunistických obdivovateľov i priateľov. Stal sa z neho aktívny prívrženec „imperialistického intervencionizmu“. Bývalého srbského prezidenta Miloševiča nazval fašistom. Pustil sa do „súboja“ s americkými ľavičiarmi a bol jeden z prvých, ktorí začali raziť pojem islamofašizmus.
V jednom sa Hitchens nezmenil
Do konca života (2001) ostal vášnivým nepriateľom akejkoľvek formy náboženstva. Náboženstvo nenávidel vo všetkých podobách. Neoznačoval sa za sekularistu alebo agnostika, ale priamo za ateistu. Tým sa paradoxne stal stúpencom náboženstva, ktorého je ateizmus tým najprimitívnejším predstaviteľom. A to nehovorím o pavede so vznešeným názvom „vedecký ateizmus“. V Ústave vedeckého ateizmu som totiž krátko pracoval a nevychádzal som z údivu.
Ešte pred svojou smrťou Hitchens stihol v roku 2007 napísať knihu „Pán nie je Tvoj pastier: Ako náboženstvo otrávilo svet“ (God is not Great: How Religion Poisons Everything). Nie je to veľmi vtipná kniha, skôr plagiát protináboženských hatlanín z 19. storočia o náboženstve ako ópiu ľudstva.
Kto vie, ako by sa Hitchens vyvíjal, keby žil trochu dlhšie.
Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik