Dnes má meniny: Cecília
Je rozdiel medzi fámami, ohováraním a dezinformáciami. Tie prvé sa šíria spontánne, často z maličkostí a majú hlboké korene v ľudskej bezmocnosti voči racionalite. Ohovárania, samozrejme za chrbtom dotyčnej osoby, už môžu byť úplne vymyslené, vedome skonštruované za účelom diskreditácie niekoho konkrétneho, čím sa odlišujú od klebetenia.
Najhoršie je to s vyprodukovanými dezinformáciami, pretože tie používajú zdanlivo ozajstnú kostru – môže to byť aj kosť – pre svoj zlepený príbeh.
V každodennom živote sa fámy a dezinformácie dajú označiť za vybájený slovesný druh a viažu sa k určitej reálne existujúcej udalosti, miestu, času alebo osobe. Na kostru, kosť alebo trebárs len cigaretový ohorok sa napackajú vrstvy plastelíny a vznikne manipulovateľný škriatok, ktorý je nepriestrelný voči vecným argumentom.
Dnes už nebohú speváčku Evu Pilarovú od jej kariérneho vzostupu sprevádzala fáma, že bola milenkou kubánskeho revolučného sexsymbolu Fidela Castra. Historka vznikla nevinne a datuje sa k Pilarovej koncertu na Kube v roku 1967, kde speváčka zožala veľký úspech a tam si vraj s Castrom začala. Ľudová tvorivosť si fámu neskôr nechala potvrdiť výrokom bradatého revolucionára pri návšteve Prahy, keď povedal, že kubánski pracujúci obľubujú najmä plzenské pivo a Evu Pilarovú. Legenda bola na svete! Pilarová ešte dobre pochodila a nemala opletačky s režimom, pretože Castro v Prahe medzi obľúbencami kubánskeho ľudu nespomenul Gustáva Husáka alebo Vasila Biľaka. Ani plzenský pivovar z technických príčin neodstavili.
Márne neskôr Pilarová uvádzala, že s Castrom sa osobne nikdy vôbec nestretla, len v televíznej diskusii ešte pred svojou smrťou sa tejto témy dotkla mávnutím ruky. S tým sa nedá nič robiť! Tak trochu to pripomína výrok pripisovaný gréckemu filozofovi Plutarchovi: “Len smelo ohováraj, vždy niečo uviazne.“
Fáma o tom, že Karel Gott je gay, vznikla zasa v čase, keď tento vývozný artikel tuzemského tenoru nie a nie sa oženiť a homosexualita sa navyše považovala za niečo úchylné. Ale nespočetní jedinci z radov robotníkov, roľníkov a pracujúcej inteligencie fámu vášnivo rozširovali.
Ako začal Václav Havel humanitárne bombardovať Srbsko
Legenda o Havlovi a jeho „bombarďáckych“ vlohách je ako pásomnica – musíte začať od konečníka a prekľučkovať sa smerom hore až k hrtanu.
“Humanitárne bombardovanie” mu ako prvý vsunul do úst ľavičiarsky politik, bývalý kádrový príslušník ŠtB a vyhodený komunista Richard Falbr, neskôr europoslanec za ČSSD, až 23.5. 2004! “Človek, ktorý použil termín ´humanitárné bombardovanie´, nemá čo robiť vo funkcii prezidenta členskej krajiny EÚ,” povedal. Lenže to, čo Falbr uviedol, sa dlho predtým, už 23. 4. 1999, objavilo najprv v talianskom denníku La Repubblica: “… nálety, bomby …, majú charakter výlučne humanitárny…” Od konečníka listu La Repubblica sa cez zažívací trakt text posunul vyššie, v nezmenenej podobe ho uverejnil 29. 4. 1999 francúzsky Le Monde a anatomickým bludiskom sa po piatich rokoch putovania dostal až do Falbrovho hrtanu.
Ibaže Havel ani Talianom, ani Francúzom vtedy nijakým rozhovorom neposlúžil, išlo o prečarbanú podobu vyjadrenia pre agentúru Reuters už zo 14. 4. 1999. Interview sa našťastie zachovalo v prepise, takže český prezident nemal veľkú prácu s uvedením vecí na pravú mieru.
V originálnej verzii pre Reuters sa ani raz neobjavujú slová ako nálet, bomby, bombardovanie. Áno, vyskytol sa prívlastok “humanitárny”, ale v úplne inom zmysle: “…Najdôležitejší je, aby sa zastavilo vyvražďovanie… treba vytvoriť priestor pre zabránenie humanitárnej katastrofy.”
V reakcii na Falbrove zvratky sa Havel obratom vyjadril: “Obskúrny pojem ´humanitárne bombardovanie´ som nielen nevymyslel, ale nikdy ani nepoužil. Inými slovami: čo pán Falbr hovorí, je čistá a zlovolná lož. Môžem dodať len to, že ľudia, ktorí klamú, nepatria do Európskeho parlamentu”.
Europoslanec Falbr už tézu o “humanitárnom bombardovaní” neopakoval a prezident Havel ho s noblesou sebe vlastnou ani nehnal pred súd, Falbr mal aj tak na osem rokov zaručenú poslaneckú imunitu. Prekvapivo, v Európskom parlamente mu plagiátorská klapačka už nešla – pri hodnotení českých europoslancov skončil v kategórii počtu vystúpení na poslednom, 22. mieste.
“Humanitárne bombardovanie” si ale na Slovensku užíva nesmrteľnosť aj po Havlovej smrti. Plutarchos o živote predsa len niečo vedel.
Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik