Ak túto zbabranú vojnu nevyhrá, bude musieť odísť. Kedy sa ruskí jastrabi zbavia Putina a urobia palácový prevrat?

Už názov akoby naznačoval, že tu ide o hru na dobrého a zlého policajta, Putin je ten umiernený, jeho okolie sú tí zlí a On ich brzdí, takže je tou prijateľnejšou voľbou. Bude sa konať palácový prevrat?

Do toho až tak dobre nevidíme, ale dokážeme si to predstaviť bez toho, aby sme museli čítať klasickú knihu T. G. Masaryka Rusko a Európa. Mimochodom, slovenská prezidentka ho spolu M. R. Štefánikom spomenula pred pár dňami pri svojom vystúpení na pôde EÚ v Európskom parlamente.

Otázka znie, čo s Vladimírom Vladimirovičom Putinom, ak nevyhrá vojnu proti Ukrajine (za to budú zodpovední „Američania“! Podnecovali predsa vojnu dodávkami zbraní Malorusom!). Putin bude musieť byť odídený, ak túto zbabranú vojnu nevyhrá. Kedysi, už po návrate Krymu do náruče Ruska, v Odese na univerzitách uzatvárali stávky, či Vladimír Vladimirovič ustojí svoju funkciu do ďalšieho rána. Prevládal názor, že nie, ak niečo neurobí s Ukrajinou. Musí ju vrátiť do impéria, inak svoju politickú kariéru skončí. Vďaka T. G. Masarykovi som tejto mienke až tak veľmi neoponoval. Navyše rezonovali správy o „teroraktach“ (teroristických útokoch v ruských mestách) a ruskojazyční protiputinovskí „Odessiti“ sa z nich viditeľne tešili. Ja už menej.

Stalin a impérium

Otázkami diskusií bol aj názor na J. V. Stalina, sovietskeho Hitlera, ktorý ako nacistický kolaborant zavliekol Sovietsky zväz do svetovej vojny (tej druhej). K debatám o „druhej svetovej“ som sa väčšmi odvolával na kultovú knihu sovietsko-ruského básnika, publicistu a spisovateľa Iliu Grigoreviča Erenburga (Илья Григорьевич Эренбург), Ľudia, roky, život. Erenburg bol – ako správny Žid – socialista a člen Židovského protifašistického výboru. Počas vojny žil dlho vo francúzskom exile, potom v Nemecku a jeho autobiografická kniha vyšla v slovenskom (možno v českom) preklade v časoch „odmäku“ koncom šesťdesiatych rokov. Jeho spomienky sú ohromujúce.

Fascinoval svojou nenávisťou k Nemecku a Nemcom vôbec (mali ich vraj všetkých pozabíjať), ale tento nositeľ dvoch Stalinových cien (jedna bola myslím aj Leninova a ešte ďalšia „mierová“) ohromil čitateľov nie až tak svojím obdivom k víťazstvu internacionalistického socialistického Sovietskeho zväzu nad bratským národne-socialistickým Nemeckom. Pokúsim sa reprodukovať: „Obdivujem ľud Sovietskeho zväzu nie preto, že vyhral vojnu proti Nemecku na čele so Stalinom, ale že porazil Nemecko napriek tomu, že na jeho čele stál Stalin“. No, toto bola ozajstná bomba! Keď som porovnával preklad s ruským originálom, tento kacírsky výrok v ruskom texte vynechali.

Máme poučenie z dejín?

Európa sa z dejín zdanlivo poučila. Ešte nikdy nezažila tak dlhé obdobie mieru a „nedorozumenia“ v agresiách Srbska proti Chorvátsku, Bosne a Kosovu riešila rázne. Iste, bez NATO by to nešlo, ale Európa už dlho nežije vo vojne. Teraz stojí tvárou v tvár druhej výzve. Keď nezastaví ruský imperializmus, ktorý sa zúfalo usiluje zachrániť svoju ríšu pred Čínou, nebude jej pomoci. Ak sa takým ľudkom ako Lenin, Stalin, Trockij, Hitler alebo Putin (a takých „ľudkov“ máme v dejinách neúrekom) nepostavíte, pôjdu ďalej. Je to ich jediný spôsob politického prežitia.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik