Dnes má meniny: Klement
Pracovala ako účtovníčka, marketérka, kandidovala na primátorku. Zakladateľka webu 40plus Martina Valachová je živel. Jej nespútaný príval energie je cítiť nielen pri osobnom stretnutí, či telefonovaní, ale verím, že aj z nášho rozhovoru. Prečítajte si, čo radí (okrem iného) aj autorka knihy Kam miznú vaše peniaze?
Máš za sebou zaujímavú pracovnú kariéru. Venovala si sa účtovníctvu, marketingu, kandidovala si za primátorku mesta Senec. Ktorá pracovná časť tvojho života sa ti nepozdávala a v čom si najviac „doma“?
Ja som stvorená pre prácu. Robiť, robiť, robiť. Keď robím, tam mám taký zvláštny stav. Nič si nevšímam a zrazu je večer. Som v princípe nonstop vo „flow“, keď sa to tak dá nazvať. Niekoľkokrát v živote som sa snažila učiť sa oddychovať, ale nejde mi to veľmi. Presne povedané, nejde mi to vôbec, ale už to nehodnotím. Niektorí ľudia sa chcú prepracovať čím skôr do situácie, že nebudú musieť pracovať. Ja som opačný prípad. Verím, že budem môcť pracovať do posledného dychu. Ale späť k otázke. Čo mi najviac vyhovovalo počas mojej kariéry? Zmena. Ja zmeny milujem. Rada začínam nové veci, keď vzniká z ničoho niečo. Vtedy sa človek najviac naučí. Každá jedna práca a oblasť, v ktorej som pôsobila mi dali niečo nové, čo bolo potom často odrazovým mostíkom v ďalšej práci. To, čo neznášam, je rutina. Ak som sa teda dostala do stavu, že všetko už bežalo, ja som zvyčajne odchádzala a mala už niečo nové, neprebádané. Viem, že to nie je pre každého, ale ja to takto mám. Takže doma som vždy v tom, pre čo sa aktuálne nadchnem.
Píšeš, nakrúcaš podcasty, robíš rozhovory, vedieš agentúru – ako to zvládaš?
No ja skrátka robím. Často sa mi stane, že večer dostanem nápad a ráno už k tomu robím prvé kroky. A testujem priamo za pochodu. Vrhám sa do vecí, možno ako Pipi dlhá pančucha (smiech). Toto som ešte nerobila, to mi pôjde dobre. K tomu samozrejme patrí nonstop testovanie. Takže sa stane, že začnem niečo robiť a následne zistím, že to nejde. Tak to ešte chvíľu testujem a potom to vypnem. Často mi ľudia povedia, že to bola škoda, investovala si do toho čas. Áno, aj takto sa dá strácať v živote čas. Že človek lipne na niečom, čo si vysníval a nasilu sa snaží držať sa pôvodného plánu. Ja akceptujem, že sa veci menia. A keď niečo nejde, tak to nepovažujem za osobné zlyhanie, ale za nápad nehodný danej doby. Tak to bolo aj s mojou politickou kariérou, keď sa to tak dá nazvať. „Poslancovala“ som 4 roky a vedela som, že Senec sa uberá úplne zlým smerom, respektíve v mnohom stagnuje. Mala som túžbu meniť veci a myslela som si, že to musí vidieť aj slepý. Ale nie. Primátorské voľby som prehrala. Skončila som druhá, čo bol extrémne dobrý výsledok na danú dobu. Veľa ľudí mi vyčítalo, že som nekandidovala aj na poslankyňu a neskúsila to potom znova. Ale ja som taká. Povedala som si, že buď – alebo. Buď tí ľudia rozpoznajú môj čistý zámer a záujem, alebo si ma to mesto nezaslúži. Tak som to teda vypla. Politik teda zo mňa nebude. A takto to ja mám. Zažnem, zhasnem. A potom hľadám niečo iné, čo ma bude baviť, aby som mohla svietiť. Možno svietiť na cestu ďalším. A o tom je aj môj projekt 40plus. Preto mám asi toľko energie, lebo cítim, že dokážem ľudí nabíjať, a potom to nabíja aj mňa. Je to taký barter.
V jednom rozhovore si spomínala projekt Stážista po 40-ke. Prezradíš viac? V akom je štádiu?
Je v štádiu nula. Prišla korona a tá tieto plány zastavila. Takže počkám ešte tri roky, kým sa projekt korona skončí a potom uvidím, čo bude. Či to prežijem ja a ľudia, ktorí do toho chceli ísť. Za ten čas sa zmení veľa vecí a podľa toho budeme postupovať. S mojim tímom sa venujem ľuďom po 40-ke už tri roky. No a podľa posledných informácií sa vraj situácia zmenila a ľudia po 40-ke si vedia nájsť prácu ľahšie, ako kedykoľvek predtým. Sama som zvedavá, čo ukáže skutočná prax a dáta. Ak to tak je, tak potom je to super. A budeme sa môcť v rámci 40plus venovať iným veciam, ako diskriminácii ľudí v strednom veku v práci. Napríklad budeme môcť viacej rozvíjať kritické myslenie. Pretože je to dôležitá vec, ak sa chceme zdravo vyvíjať a nepodliehať propagande a jednostranným informáciám. Takže, ak nebude projekt Stážista, isto sa nájde niečo, kde bude treba nápady a tvorivosť. A ja som a budem pripravená.
Vydala si knihu Kam miznú vaše peniaze. Pamätáš si na úplne prvý impulz?
Jasné. Knihu mi navrhla napísať Mirka Števková z jaspravim.sk. Smiala som sa a myslela som si, že to je doslova sprostosť. Ja a kniha? Akože ja mám niekoho poučovať? Ale Mirka ma motivovala. Vraj by tá kniha mohla pomôcť. Slováci totiž nemajú rezervy na život. Nechce sa im šetriť a navyše často strácajú peniaze tam, kde nemusia. Tak som teda hneď po telefonáte s Mirkou sadla za počítač a napísala som úvod. Nikdy predtým som knihu nepísala. Takže som ani nevedela, ako na to. Večer toho dňa som volala Soni Borušovičovej a ona ostala nadšená. Výzva znela jasne: Píš! Tak som to teda napísala a na slovenské podmienky ide vraj o bestseller. Kniha aktuálne vyjde aj v Čechách. Ujalo sa toho vydavateľstvo Grada.
Knihu si si vydala sama. Je vydanie knihy na Slovensku finančne náročné?
Išlo to skoro samo. Poradila mi Soňa Borušovičová, ktorá k tomu vedie kurzy a vie ohľadne samovydávania všetko. Inak robila som s ňou na túto tému aj podcast. Takže než vyšla kniha z tlačiarne, všetky náklady som mala pokryté do posledného centu. Mne išlo hlavne o to, nech na tom v ťažkom období pandémie neprerobím. A hlavne nech to ľuďom dá úžitok. To sa našťastie podarilo. Všetko ostatné už bolo iba plus. Nedá sa na pár riadkoch napísať, ako uspieť, keď si vydávate knihu sami. Treba k tomu väčší priestor. Ale dá sa to.