Zúfalí Slováci z vidieka: 20 rokov márne čakáme, kým nám doma potečie voda. Nosili sme ju z riek, no tie vysychajú

Ilustračná snímka. Zdroj FOTO: red

„Je nedostatok vody, rieky povysychali. Ľudia ešte na nižnom konci majú niečo, na vyššom konci je všetko vyschnuté. Chodili sme do rieky na polievanie, ale aj to bolo zakázané, lebo aj tam voda klesla,“ opisuje kritickú situáciu obyvateľka Vyšného Hrušova.

Ľudia preto zberajú vodu, ako sa len dá. Hoci sú nádoby po celej záhrade, naplniť ich bez dažďa je nemožné. Navyše v obciach, v ktorých chýba vodovod, je voda cenná o to viac.

„Na vidieku žije takmer 2,3 milióna obyvateľov. Problém je v tom, že samosprávy sa dlhé roky snažia vyriešiť vodovod s kanalizáciou. Ide o verejnú investíciu, ktorá je finančne náročná, avšak nedokážu sa spoliehať na podporu zo strany štátu, pretože ten zverejňuje výzvy v nedostatočnom finančnom objeme. Napríklad za celý minulý rok bola vyhlásená jedna výzva v takom objeme ako poslúži iba pre potreby jednej obce na juhu Slovenska,“ hovorí Michal Kaliňák, riaditeľ Kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska.

Minulý rok podporil environmentálny fond v celkovej sume 7,7 milióna eur 35 projektov. Žiadostí bolo 136.

Problémom k problému bolo, že obce do 2 000 obyvateľov o tieto príspevky nemohli žiadať. Tento rok sa to zmení.

Environmentálny fond v auguste plánuje zverejniť výzvu na rok 2022 s alokáciou 40 miliónov eur na podporu budovania čistiarní vôd, kanalizácií, ale i vodovodov. Viac informácií uvedieme v najbližších dňoch,“ informovalo ministerstvo životného prostredia.

Sú aj obce, ktoré príspevky dostali, no sú stále bez vodovodu

Ministerstvo životného prostredia takých obcí eviduje 155. Jednou z nich je Vyšný Hrušov, kde sa už takmer 20 rokov boria so stavbou vodovodu. Na spustenie stačí pritom posledný krok – dostavba objektov vodojemu.

Vodovod je zavedený, ale voda netečie. Keby sa tá voda spustila, veľmi by nám to pomohlo,“ objasňuje obyvateľka Vyšného Hrušova.

Obyvatelia zbierajú vodu do sudov. Zdroj FOTO: archív red

Druhá vec je, že obce sú nútené rozdeľovať túto investíciu na menšie kusy, a to preto, aby stále trpezlivo čakali, kedy bude zverejnená výzva, alebo možnosť čerpať peniaze, aby dostavali ďalšiu časť vodovodu. Preto nie je žiadnym tajomstvom, že máme aj také obce, ktoré to od 90-tych rokov robia postupne, pretože stále chýba zo strany štátu systémová podpora,“ dodáva Kaliňák zo ZMOS-u.

Príspevok ale nie je nárokovateľný. To znamená, že ak aj obec o peniaze požiada (vodovod či iba jeho dostavbu), istotu, že ich dostane, nemá. V aktuálnom, treťom eurofondovom období je navyše stále dopyt samospráv ďaleko vyšší ako finančné možnosti štátu. Stále táto podpora zo strany štátu nie je dobre nastavená a preto dochádza k takýmto situáciám,“ dodal Kaliňák.

Videoreportáž si môžete pozrieť TU.