Záporožskí kozáci napísali list tureckému sultánovi, bývalí českí disidenti teraz napísali varovný list Trumpovi, tiež "srandovný"

Túto údajnú možno skutočnosť – list tureckému sultánovi – zvečnil ruský maliarsky klasik Ilja Repin. Kto by ten obraz nepoznal? (Запорожцы пишут письмо турецкому султану). Mali zo sultána, pravda, „srandu“ (tak to aspoň vyzerá na tom obrázku) a zrejme vôbec netušili, čo je taký sultán zač.

S listom českých excharistov to je trochu iné. Tam nejde o sebavedomú vyhrážku a „srandičku“, tam cítite strach. Autori – zväčša bývalí disidenti a odštiepeneckí skrachovanci slúžiaci totalitárnej ideológii reprezentovanej značkou KSČ – sa začali obávať o osud demokracie v stredovýchodnej Európe. Prosia „sultána“ (amerického prezidenta), aby sa nad nimi zmiloval a obávajú sa – verte alebo nie – návratu totality!

Bývalé značky sa opäť usilujú o svoje miesto na slnku

Tie bývalé značky nie sú vždy na zahodenie. Iste, chýbajú tam chartistické ikony ako Václav Havel, Lech Walesa (ibaže to zasa nie je Čech a echtovný domáci chartista) a mnohí iní, ktorí už sú na večnosti. Všetci ale bez výnimky broja za obranu proti totalite. No a spasiť ich má adresát otvoreného listu, istý Donald Trump. Ten pán má ale na starosti úplne iné veci ako dezorientovanú východnú časť Európy. Možno ani nevie, kde sa táto časť podľa buzoly nachádza, od toho má predsa poradcov.

Medzi signatármi si môžete vyhľadať meno Petr Pithart, o ktorom sa hovorí (relata refero), že z KSČ vystúpil po podpise Moskovských protokolov československými a vrak všetkými pracujúcimi zvolenými pohlavármi. Mnohí iní o svoje koryto ďalej bojovali a nechali sa odísť, napokon fungovali ako „vyhodení“ komunisti, v tom lepšom prípade ako „vyškrtnutí“, čo znamenalo „hodní nápravy“. Našli sa aj takí úbožiaci, ktorí jedinú vládnucu Stranu prosili o znovupripustenie k válovu. Pravda, išlo o obživu, nie o ideály, tie sa skončili, ale už pre úplných blbcov, vo februári 1948. Ale to sme ešte neboli na svete…

Lenže tú novú euroatlantickú chartu nepodpísal iba chartistický (1977) prírodný odpad ako spevák Jaroslav Hutka (z ČSSR utiekol a žil na sociálnych dávkach v Holandsku (podľa mňa sa spriahol s ŠtB) a potom sa pustil do Jaromíra Nohavicu ako do „udavača z Tešína“. Človeka, ktorý pre zosmiešnenie totalitného režimu urobil viac ako v „teréne“ samotní bratia Mašínovci, ktorí si zaslúžia absolútny „kalap“ dolu.

Signál pre novú chartu

Plačúci list americkému sultánovi je zbytočným signálom. Žiadna nová Charta 77 (2025) nebude, už o ňu nejestvuje záujem, pretože svet sa zmenil. Ak nám nejaký trkvas z Úradu vlády SR vtĺka do hlavy, že Slovensko má svoje „národné záujmy“ a svoju „hrdosť“, tak si zapíšme, že USA svoje „národné záujmy“ a svoju „hrdosť“ majú tiež. Novochartisti, medzi ktorými nájdeme aj úctyhodné mená ako Václav Malý, Fedor Gál, Pavel Rychetský a samotnú značku VONS-u (Výboru na obranu nespravodlivo stíhaných) na tom svojimi nárekmi nič nespravia. Amerika si ide svojím smerom a už ťažko pôjde do vojny kvôli svojej pramateri – Európe. A už vôbec nie kvôli Rusku, to sa (žiaľ) rozloží samo vnútornou hnilobou. Vzalo si toho na plecia príliš veľa (sme predsa najväčší!), ale územná nenažratosť sa po čase zvykne vypomstiť.

Autor je bezpečnostný analytik.

963