Začalo to nevinne, ale ide o zbrane. Ide medzi Poľskom a Ukrajinou o bežný susedský spor alebo o oživovanie starých krívd?

Začalo to nevinne. Európska komisia oznámila, že ruší zákaz dovozu ukrajinského obilia do EÚ. Obilie je dôležitou exportnou komoditou Ukrajiny a po vypovedaní dohody Ruskom o možnosti posielať ho do potrebných častí sveta cez Čierne more, je Ukrajina závislá od jeho predaja do najbližších susedných krajín, poprípade po ich povolení nechať poľnohospodárske produkty (pšenica, kukurica, repka) presúvať ich územím do európskych prístavov.

Poľsko, Slovensko a Maďarsko však rozhodnutie Európskej komisie odmietli rešpektovať a predĺžili embargo na nákup ukrajinských produktov. Slovensko nie je pre Ukrajinu také dôležité, Maďarsko ju za Orbána od počiatku vojny odmietlo podporovať, ale Poľsko bolo už dávno pred ruským útokom na Krym a potom na celú krajinu kľúčový spojenec Kyjeva.

Historické pozadie nedobrých vzťahov je pre Rusko vítané

Tieňov nad poľsko-ukrajinskými vzťahmi sa vznáša veľa, tie najtemnejšie sa začali po spoločnom útoku Nemecka a Sovietskeho zväzu na Poľsko v septembri 1939, čím oba tieto agresívne štáty vyvolali druhú svetovú vojnu na európskom bojisku a Poľsko si bratsky rozdelili. V réžii Nemecka sa Poliaci dopustili počas vojny volyňského masakra v severozápadnom Poľsku, Ukrajinci v sovietskej réžii krátko po vojne spustili operáciu Visla, kde vo východnom a juhovýchodnom Poľsku vykonali etnickú čistku na Poliakoch.

Obe strany sa však po páde sovietskych režimov vzájemne ospravedlnili, pred sebou totiž mali spoločného pomstychtivého nepriateľa, ktorý sa s rozpadom svojho koloniálneho nechce zmieriť – Rusko.

Diplomatická rutina

Po oznámení Poľska, že pokračuje v embargu na dovoz obilia, vystúpil v sídle OSN v New Yorku ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj s kritikou poľských krokov a okrem iného vyhlásil, že „niektoré krajiny len predstierajú solidaritu s Ukrajinou a nepriamo podporujú Rusko“. Ukrajina tiež reagovala recipročne a zastavila vývoz niektorých svojich obchodných artiklov do Poľska. Poľsko, ktoré má s Ukrajinou dlhodobo intenzívnu ekonomickú výmenu a od počiatku konfliktu bolo vždy aj spoľahlivým dodávateľom zbraní napadnutému susedovi, to bralo ako nevďak. Vždy podporovalo vstup Ukrajiny do EÚ a NATO, prijalo aj najvyšší počet ukrajinských utečencov.

Na protest proti vyhláseniam ukrajinského prezidenta v OSN si predvolalo na koberček ukrajinského veľvyslanca vo Varšave a vyhlásenie o zastavení dodávok zbraní prišlo len o pár hodín neskôr.

Nejasnosti okolo reakcie poľskej strany

Najprv sa okamžite začali spochybňovať rozprávky o strategickom partnerstve medzi poľským premiérom Andrzejom Dudom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, keďže Zelenskyj sa cíti na americkej pôde istejší a na poľského partnera si nenašiel v budove OSN čas na stretnutie. A potom poľský premiér Mateusz Morawiecki oznámil, že „Poľsko prestáva dodávať na Ukrajinu zbrane“.

Teraz obe strany svoje výroky zjemňujú, považujú spor za „nedorozumenie“, za vinníka označujú aj zlú interpretáciu médiami a nepresné tlmočenie aktérov výrokov. Poľská strana vraj chcela zdôrazniť, že krajina už minula zastarané zbrane a nové nemôže dodávať, pretože musí myslieť na modernizáciu svojich ozbrojených síl. Poľsko sa koniec koncov od začiatku ruskej invázie netají plánom vybudovať najväčšiu a najmodernejšiu pozemnú armádu v Európe, čo bude znamenať aj zvýšenie výdavkov na obranu. V tomto si budú rozumieť pravica aj ľavica a samozrejme aj poľská verejnosť. Bude stačiť podávať dôkazy Červeného kríža o ruských zverstvách páchaných na civilistoch v Ukrajine.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik

906