Vyrojila sa kopa podivných "mierotvorcov", ktorí volajú pre pokoj zbraniam. No predtým ich zabíjanie vôbec nerušilo

Celý západný a jeho zmenšujúci sa svet očakáva vojnu, doteraz vojnových stretnutí v svojom okolí mal už podozrivo málo. Samozrejme, mediálne dominuje konflikt na Ukrajine a najnovšie blížiaca sa vojna v sude pušného prachu – na Strednom východe. Vyvražďovania medzi Arabmi v Jemene, Sýrii, Somálsku, Sudáne alebo v Líbyi nás nepália, na to sme si už zvykli. Ale čo so Židmi a moslimami na Strednom východe? Tam sme si zvykli, že si nezvykneme, ohrozuje nás to bezprostredne a stále.

V niekoľkých európskych centrách (v Bratislave zatiaľ nie) v Severnej Amerike a Západnej Európe sa hromadia proarabské (menovite propalestínske) demonštrácie, ktoré požadujú „prímerie“. Mierotvorní demonštranti tým dávajú najavo, že napr. po vyvraždení inej ako mojej rodiny je žiadúce zastaviť súdne (vojenské) konania, láskyplne si podať ruky a povedať si „čo sme si, to sme si“. Ani slovo o Arabmi okupovaných územiach v Judsku a v Samárii.

Áno, masakre zo 7. októbra 2023 boli tak trochu „poľutovaniahodné“, škoda, že židovských obetí bolo tak málo, ale dajme „prímeríčko“, hlavne nie odvetu ako odstrašenie. Tobôž pomstu, to sa predsa nenosí! Tak sa to nemá robiť. Nejako sa to podobá na jednu známu scénku z Dostojevského „Besov“.

Iste, patologickí antisemiti a antisionisti dobre vedia, že príde odplata, preto nám tu preventívne zapaľujú autá, rozbíjajú sklenené výklady, napádajú a zabíjajú okoloidúcich v mene mieru. Že proti tomu protestuje nejaký Emmanuel Macron, Olaf Scholz alebo indický komik v službách Spojeného kráľovstva Rishi Sunak? Alebo bývalý islamofóbny prezident susedného Česka Miloš Zeman? To sú európske nuly! Židov treba zabiť, lebo z jedného preživšieho sa vyliahne sedem ďalších hebrejských potvoriek. Na to netreba čítať ani Leona Urisa alebo Paula Johnsona.

Po pogrome sme jasali, plesali sme, rozdávali sme sladkosti, dnes radšej utekáme a v mene mieru protestujeme proti násiliu

Radovať sa, jasať, plesať a rozdávať sladkosti vyjadruje znamenie radosti, patrí to ku kultúre Stredného východu. Bolo nám veselo, naši opäť niekoho zabili, ich mŕtvoly znesvetili, mladšie židovky znásilnili, iných rozsekali na kusy, urezali im hlavy, nemluvňatá nám nedali toľko práce, tých sme roztrhli vo dvoje. Okrem živých sme brali aj mŕtvych rukojemníkov, na tých sme s chuťou pri návrate našich statočných chlapcov pľuli. Hurá! Bolo nám fajn, zvíťazili sme a ukázali tým židákom, kto je na ich území pánom!

Po správach zo 7. októbra 2023 jasali a plesali moslimovia v Gaze a inde (isteže nie všetci, atď … to je povinná rétorická jazda).

Podľa najnovších správ opustilo severnú časť Pásma Gazy zatiaľ okolo štvrť milióna obyvateľov. Lenže už nejasajú ani neplesajú. Utekajú, nariekajú, plačú a nadávajú na Židov. Ibaže ich vrchnosť sa dopustila zverstiev práve na Židoch a Židia musia reagovať, inak si budú koledovať o ďalšie nechutnosti zo strany „subhumánnych“ a sexuálnych zvrhlíkov.

Novopečení a prebudení „chcimierotvorcovia“ zúrivo argumentujú, že nie úplne všetci egyptskí a iní Gazania sú „hamasisti“ alebo fanúškovia Islamského džihádu, že ide a pôjde o izraelskú „genocídu“. Je to trochu neskoro. Raz som, pred mnohými rokmi, nestihol nočný spoj vlaku z Drážďan do Prahy a musel som čakať do rána. Urobil som si prechádzku po ľudoprázdnom centre mesta, bolo to 13. februára, deň výročia začiatku bombardovania Drážďan v roku 1945. Upútali ma drastické plagáty na ulici Prager Strasse, kde ukazovali trosky mesta po bombardovaní. Inak, zahynulo okolo 30.000 nemeckých civilistov, čo je smutné, vôbec nie úplne všetci boli „vedomí“ nacisti. Deti to ešte nestihli, zatiaľ ich k tomu iba cielene vychovávali. Ale nápisy pod plagátmi boli „empatické“. Nebolo tam napísané „to nám urobili ´Angloameričania´ a Rusi“, dokonca tam ani nepísali, že „to nám urobil Hitler“. Stálo tam DAS HABEN WIR UNS SELBST VERURSACHT, čiže TO SME SI UROBILI SAMI.

Lenže na „prímeríčko“ už bolo vo februári 1945 dávno neskoro, to by bol v júli 1944 nestihol ani zaslúžilý nacistický oficír a atentátnik na Hitlera, ktorý vtedy plánoval oportunistický Claus Stauffeberg v snahe zachrániť Nemecko. Má sa za to, že na prímerie bolo po vylodení na Sicílii, pred debaklom u Kurska a pred „Dňom D“, už neskoro. Invazívne ťahy si aj Rusko malo rozmyslieť pred rokom 2014 a najmä pred 22. 2. 2022 a Irán (v zastúpení Hamasu) pred 7. októbrom 2023. Tu už plán na „prímeríčko“ podľa vzoru odbojárskeho hrdinu Stauffenberga zaberie len veľmi, veľmi ťažko.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik

3 044