Vitajte v hoaxovom klube Kremeľ a spol.: Trinásť mýtov o „špeciálnej ruskej operácii“ na Ukrajine

Kremeľ. Zdroj FOTO: pixabay.com

Príslovie „klame ako Rus“ má už predsovietsky dátum, aj keď v Sovietskom zväze nabrala politická lož až tragicko-komickú a vycibrenú podobu.

Rozprávky zvané „Lžidimitrovia“, Potemkinove dediny alebo prepracovanie pamfletu Mauricea Jolyho proti Napoleonovi III do Protokolov sionských mudrcov blednú pred úplným prevrátením príbehu masakry v Katyni alebo napr. pred tvrdením sovietskeho zástupcu v OSN, keď zoči-voči fotografickým dôkazom o inštalovaných sovietskych raketách na Kube počas karibskej krízy celému plénu naďalej tvrdil, že na fotkách žiadne rakety nevidí. Dnes by na jeho mieste iný ruský diplomat fotodokumentáciu asi videl, ale vyhovoril by sa na zákernosti umelej inteligencie.

Je pravda, že lož a klamanie má v politike svoje miesto všeobecne hádam v každej krajine, ale v súčasnom Rusku toto umenie vládnuca garnitúra doviedla do takmer neprekonateľnej dokonalosti a ukázala svetu, ako sa tvorí moderná mytológia. Autori starých gréckych bájí by len lapali po dychu.

Trinásť mýtov o vojne Ruska na Ukrajine

Pod týmto názvom vydalo zastúpenie Európskej komisie v Nemecku, ktoré prevádzkuje portál Europa vor Ort (niečo ako Európa na mieste), súbor ruských mýtov, teda výmyslov, ktoré sa podávajú ako pravda. Ide o vydarené a presne definované oficiálne vyhlásenia, ktoré odhaľujú súčasný dezinformačný a protirečiaci si ruský naratív.

Dokument poukazuje na základ rozporu v ruskej rozprávke, keď na jednej strane ruská strana tvrdí, že Ukrajina neexistuje a zároveň presviedča všetkých okolo, že neexistujúca Ukrajina vojnu prehráva. Ak vám tieto dve tézy nedávajú zmysel, vitajte v hoaxovom klube Kremeľ a spol. Niektoré mýty môžu mať, podobne ako mnohé staré povesti, určitú dôveryhodnú kostru, ale na tom je predsa demagógia založená. Skelet je ovešaný príťažlivými pozlátkami, na ktorých sa má upínať pozornosť obete. Podobne ako v Katyni (vyvraždenie okolo dvadsiatich tisíc zajatých poľských dôstojníkov), svoje zverstvá hádže na odporcu.

Je zaujímavé, že vo vyjadreniach najvyšších ruských politikov sa už čoraz menej hovorí o „špeciálnej vojenskej operácii“ a používa sa označenie „vojna“, čo by teoreticky malo v Rusku stále podliehať trestným paragrafom.

No pozrime sa do kuchyne, kde sa pripravujú polotovary, z ktorých vychádzajú nasledujúce skvosty, ktorým, ako tým vyššie uvedeným pozlátkam, mnohí veria. A nielen v Rusku. Pokúsim sa text skrátiť a trochu zovšeobecniť, ale pokiaľ možno verne sa držať doslovne obsahu a štylizácie. 

Mýtus 1: Ukrajina sa už dlhé roky pokúša páchať na ruskojazyčnom obyvateľstve v Donbase genocídu a Rusko muselo intervenovať, aby chránilo svojich ľudí. Ukrajina sa dopúšťa vojnových zločinov na civilistoch a potom z nich obviňuje Rusko.

Mýtus 2: Ukrajina v konflikte prehráva, jej vedenie je zúfalé a vojenský kolaps Ukrajiny je nevyhnutný. Je na tom tak zle, že útočí na svoje civilné jadrové zariadenia a vyvíja „špinavú bombu“. 

Mýtus 3: Ukrajina ako štát neexistuje. V referendách sa ľud rozhodol vrátiť sa do Ruska.

Mýtus 4: Ani Ukrajinci neexistujú ako národ, sú to v podstate Rusi. Nacistickí vodcovia a západní uzurpátori im vymyli mozgy, aby uverili, že sú Ukrajincami.

Mýtus 5: Vojnu na Ukrajine začal Západ, na prvom mieste USA. Moskva nemala nijakú inú možnosť, než sa brániť. Západná vojenská pomoc Kyjevu iba predlžuje utrpenie ľudí na Ukrajine.

Mýtus 6: USA v laboratóriách na Ukrajine financujú výskumné programy na vývoj biologických zbraní. 

Mýtus 7: Západné sankcie uvalené na Rusko sú protiprávne. Destabilizujú svetové hospodárstvo a zvyšujú životné náklady ľudí na celom svete. Rusko tieto sankcie naopak posilňujú. Aj občania EÚ protestujú proti týmto sankciám a búria sa proti vlastným vládnym politikom.

Mýtus 8: Európa je slabá a rozvrátená, jej vládcovia nie sú nič iné ako bábky USA. Sankcie EÚ spôsobili nedostatok potravín tým, že zakázali dovoz ruských poľnohospodárskych produktov, vyvolali energetickú krízu tým, že zamedzili dovozu ruskej ropy a ruského plynu.

Mýtus 9: Európske krajiny potrebujú zúfalo ruský plyn a ropu, bez týchto ruských surovín bezpodmienečne skolabujú.

Mýtus 10: Ruské víťazstvo nad Ukrajinou je nezvratné. USA a Západ to musia pochopiť a musia sa prestať vyhýbať mierovým rozhovorom. 

Mýtus 11: Rusko vedie svätú vojnu proti bezbožnej Ukrajine, aby chránilo tradičné hodnoty. Rusko je tradičným ochrancom kresťanstva, zatiaľčo Ukrajinu si podrobili bezbožní pohania kyjevského režimu.

Mýtus 12: Rusko bojuje proti západnému imperializmu a kolonializmu a za nový multilaterálny poriadok.

Mýtus 13: Ukrajina je nacistický štát ovládaný nacistickými vodcami. Ohrozujú samotnú existenciu Ruska. Celá Európa podporovala inváziu nacistického Nemecka rovnako, ako dnes Európa podporuje nacistickú Ukrajinu. Rusko však na Ukrajine nadviazalo na Veľkú vlasteneckú vojnu, aby oslobodilo svet od nacizmu.

Je takmer na neuverenie, že toto hutné zhrnutie tvorby supernovej mytológie sa odvážila zaštítiť a uverejniť Európska komisia. Rusko týmito výkrikmi kŕmi predovšetkým vlastné obyvateľstvo a proti každému z menovaných 13 mýtov je možné uviesť jednoduché, vecné a pádne protiargumenty. Z mýtov, povestí a bájí šírených z kremeľskej dielne ide mráz po chrbte. Ten štát je na tom očividne mizerne a zrejme ešte horšie, než sme sa obávali. Ono mu naozaj ide o krk a to je pre nás veľmi zlá správa. Nepotopí sa sám, ale stiahne za sebou pod vodu všetko navôkol.

Takže mu vlastne držím palce. Nie síce na Ukrajine, v Podnestersku, Gruzínsku a inde, ale doma.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik