Veľká prevaha v počte vojakov je papierový tiger. Vôbec nemusí znamenať neporaziteľnosť

Táto téza je veľakrát overená a každý historik skúmajúci dejiny od staroveku dodnes vám vysype z rukáva mnoho prípadov, keď armády, často s lepšiu vojenskou technikou, utrpeli vo vojenskom konflikte rýchlu a ponižujúcu porážku. V hre zohrávajú svoju úlohu mnohé ďalšie faktory: organizovanosť, zohratosť, disciplína, dôvera, schopnosť velenia, psychické nastavenie vojakov, schopnosť vojenskej infiltrácie do radov nepriateľa, motivácia (útočíte alebo sa bránite), podpora obyvateľstva. A, samozrejme, zlý odhad spôsobilostí protivníka, t. j. zlá práca vojenského spravodajstva.

Pri občianskych vojnách bývajú tieto rozdiely, najmä podpora obyvateľstva, menej výrazné, čo bolo evidentné počas španielskej občianskej vojny 1936 – 1939 a občianskych vojen vôbec.

Výsledok rusko-japonskej vojny šokoval nielen Rusov, ale aj západné mocnosti, podobne ako rýchly rozklad Sovietskeho zväzu po porážke v studenej vojne.

Dnes je už pohľad na výsledky vojen triezvejší

Pred rusko-japonskou vojnou 1904 – 1905 sa všeobecne predpokladalo, že Japonsko nemá šancu proti etablovanej koloniálnej veľmoci, ktorá sa zbraňami a vojenskými schopnosťami zmocnila obrovského kusu sveta od strednej Európy až po čínske hranice a severnú Ameriku. Navyše ešte len niekoľko desaťročí predtým prešli Japonci od stredovekých pomerov k modernej spoločnosti, zatiaľčo Rusko už niekoľko storočí – napriek svojej údajnej zaostalosti – išlo s časom a bez ohľadu na vertikálnu štruktúru spoločnosti od mužikov až po aristokraciu bolo plné géniov – dokázalo požierať jedného suseda za druhým ako jednohubky a porazilo aj postrach Európy – samotného Napoleóna.

Západný svet sa vtedy navyše pohyboval v mentalite rasizmu a bolo nepredstaviteľné, aby „biela rasa“ vojensky prehrala s jednou z tých „podradných“, kam vtedy radili žltých, čiernych, arabských, židovských a iných. A Rusi sa považovali – podobne ako neskôr Nemci – za panskú rasu.

Zachované karikatúry z vtedajších ruských novín ukazujú veľkého Rusa sediaceho na obrovskom kanóne, pod ktorým sa krčia malý Japončík s malými bábkami Angličana a Američana, ktorí nie sú schopní zmocniť sa ruských pevností od Vladivostoku až po prístav Port Arthur v Mandžusku. Výsledok vojny bol však pre Rusov rovnako zahanbujúci ako výsledok vojny s podceňovaným Fínskom v rokoch 1939 – 1940. A to už Rusku (Sovietskemu zväzu) kryl chrbát mocný spojenec – Veľkonemecká ríša. Aby poníženia najdokonalejšieho (teraz už sovietskeho politického) národa na svete nebolo dosť, Fínsko (kedysi súčasť ruského impéria) sa po útoku Ruska na Ukrajinu stalo členom „agresívneho paktu“ NATO. Podobne ako jedno dvadsaťročie predtým Poľsko, kedysi tiež kolónia Ruska.

Prehry favoritov vo vojnách mávajú zlé následky

Ruská prehra vo vojne s Japonskom a tragicko-komický koniec mocnej ruskej flotily v Pacifiku rozprášenej Japoncami viedlo v Rusku k revolúcii 1905, strate strategického prístavu Port Arthur a južného Sachalinu. Prehra, resp. nevýhra Ruska v prvej svetovej vojne vyvolala boľševickú revolúciu, občiansku vojnu, vznik totalitného režimu a cestu k druhej svetovej vojne.

To isté nastalo na počiatku 90. rokov 20. storočia. Sovietska armáda konca 80. rokov bola početne mohutná, dobre vyzbrojená a schopná poraziť akúkoľvek inú silnú armádu na svete s výnimkou USA, ale to už je iný príbeh. V každom prípade „požierala“ vysoké percentá hrubého národného produktu, podobne ako dnes vojna proti Ukrajine. Už predtým viedla kapitulácia Sovietov počiatkom 60. rokov po ich karibskom dobrodružstve k poníženiu ZSSR, pádu Nikitu Chruščova a nastoleniu tvrdej neostalinistickej ruky brežnevovskej garnitúry. A po potupnom úteku z Afganistanu sa Sovietsky zväz takmer okamžite začal rozpadať v dôsledku etnickej emancipácie jednotlivých národností ZSSR. Každý mohol vidieť, že Sovietska armáda je papierový tiger a obrovské počty jej príslušníkov nie sú schopné impérium zachrániť.

Jedinou zbraňou Moskvy je svetový rekord Ruska v počte taktických a strategických jadrových zbraní, ale ich údržba stojí obrovské peniaze a ich použitie, ktorým sa Rusko vyhráža, je už námetom na apokalypsu.

Autor komentára: Ivo Samson, bezpečnostný analytik

352