Vedci prišli so zaujímavým poznatkom: Prečo niekoho Covid zloží na kolená a iného vírus "obíde"?

Väčšina ľudí bojovala s koronavírusom počas pandemických rokov aj viackrát. Niektorým priniesla infekcia náročné stavy, niektorí ledva badali príznaky, no našli sa aj takí, ktorým sa vírus akoby vyhýbal. Práve na nich sa zamerala skupina vedcov, ktorá ich imunitnú reakciu skúmala na vrchole pandémie v roku 2021. Výskum, ktorý bol publikovaný v časopise Nature, prináša zaujímavé odpovede. Zistenia môžu byť základom pre vývoj účinnejšej liečby a vakcín proti koronavírusu.

V rámci britskej štúdie Covid-19 Human Challenge, ktorá sa uskutočnila počas vrcholu pandémie, bola 36 zdravým dospelým dobrovoľníkom bez predchádzajúcej anamnézy ochorenia na Covid a ktorí neboli očkovaní, podaná nízka dávka vírusu Covid-19 cez nos. Hoci štúdia stále prebieha, poukazuje na to, že špecializované imunitné bunky v nose zrejme stoja za likvidáciou vírusu ešte predtým, ako dôjde k rozvinutiu infekcie. Ľudia, u ktorých nedošlo k prepuknutiu choroby, mali vysokú úroveň aktivity v géne, o ktorom sa predpokladá, že pomáha signalizovať prítomnosť vírusov v imunitnom systéme, informuje o štúdii britský The Guardian.

V prípade 16 dobrovoľníkov bola monitorovaná aktivita imunitných buniek v krvi a na nosnej sliznici od infikovania až po koniec infekcie. Z nich šesť ľudí ochorelo na infekciu, ďalší traja sa nakazili, ale neprepukla u nich choroba. Zvyšných sedem dobrovoľníkov nebolo po kontakte s koronavírusom pozitívne testovaných a ani sa u nich neobjavili žiadne príznaky, napriek tomu sa u nich objavila imunitná odpoveď na koronavírus, čo potvrdili testy. U týchto jedincov došlo k tzv. abortívnej infekcii.

Ilustračná snímka. Zdroj FOTO: freepik.com

Prečo sa však choroba u nich nerozvinula? Podľa vedcov za to môže vysokú úroveň aktivity v géne HLA-DQA2, ktorú u tejto skupiny dobrovoľníkov odhalili ešte pred infikovaním samotným vírusom. Štúdia poukazuje na to, že ľudia s týmto génom môžu mať v prípade Covidu lepšiu a hlavne oveľa rýchlejšiu imunitnú odpoveď, nakoľko začne v prvej línii – priamo na sliznici nosa. Toto bolo pozorované v bunkách „prezentujúcich antigén“. „Tieto bunky si vezmú trochu vírusu a ukážu to imunitným bunkám a povedia: Toto je cudzie, musíte to vyriešiť,“ opísala spoluautorka štúdie Kaylee Worlocková. (Neznamená to však, že títo jedinci koronavírus nikdy nedostanú.)

Čo sa týka skupiny, ktorá bola v krátkom čase testovaná pozitívne, tu vedci tiež zaznamenali rýchlu imunitnú odpoveď práve v bunkách nosnej sliznice (už v priebehu jedného dňa po kontakte s vírusom).

V prípade dobrovoľníkov, u ktorých sa infekcia rozvinula, bola nosová reakcia oveľa pomalšia (v priemere päť dní po infikovaní), čo umožnilo vírusu uchytiť sa a ochorenie rozvinúť.

„Tieto zistenia vrhajú nové svetlo na rozhodujúce skoré udalosti, ktoré buď umožňujú vírusu sa udržať, alebo ho odstrániť skôr, ako sa rozvinú symptómy,“ povedal Marko Nikolić, hlavný autor štúdie na University College London a čestný konzultant v oblasti respiračnej medicíny.

801